Slovenské poľnohospodárstvo zápasí s mnohými problémami, no o niektorých z nich sa príliš nehovorí. Pritom môže ísť o limitujúci faktor ďalšej existencie samotného odvetvia – príkladom je najmä oblasť vzdelávania a výchovy nových pracovníkov.
Nie je žiadnym tajomstvom, že priemerný vek pracovníkov v odvetví poľnohospodárstva je mimoriadne vysoký - pomaly sa blíži k hranici päťdesiat rokov. Generačná výmena v poľnohospodárskych podnikoch sa totiž dlhé roky zanedbávala a dnes už tých, ktorí z odvetvia odchádzajú, ani nemá kto nahradiť. Záujem detí o štúdium na stredných odborných či učňovských školách poľnohospodárskych je totiž veľmi slabý.
„Záujem žiakov o našu školu klesá. Kým ešte pred časom sme mali dve - tri maturitné triedy, teraz len jednu, a to pôsobíme takpovediac v poľnohospodárskom kraji,“ hovorí Róbert Čaniga, riaditeľ Strednej odbornej školy (SOŠ) v Topoľčanoch.
Podobné skúsenosti majú napríklad aj v Stredných odborných školách v Pruskom či Rakoviciach. „Poľnohospodárstvo je na chvoste záujmu zo strany rodičov i detí. Mnohí berú povolanie v poľnohospodárstve ako čosi podradné,“ hovorí Ľubica Lašová, zástupkyňa riaditeľky na Strednej odbornej škole v Pruskom.
Podľa Márie Múdrej, riaditeľky Strednej odbornej školy v Rakoviciach, detí, respektíve ich rodičov, od práce v poľnohospodárstve odrádza najmä to, že ide o ťažkú a na vedomosti náročnú činnosť, ktorá je však veľmi slabo ohodnotená. Navyše, práca v poľnohospodárstve neprináša okamžitý profit, ale ide o beh na dlhú trať.
„Problémom je aj to, že v spoločnosti je poľnohospodárstvo neustále odsúvané na vedľajšiu koľaj, ako niečo nepotrebné a zaznávané. Ak sa toto nezmení, tak sotva môžeme očakávať zmenu k lepšiemu," dodáva Mária Múdra.
Ako konštatoval Róbert Čaniga, stredné poľnohospodárske školstvo bolo na veľmi dobrej úrovni dovtedy, kým fungovala a prosperovala poľnohospodárska prvovýroba. „Aj dnes sa nájde pár podnikov, ktoré si takpovediac zazmluvnia žiakov, ale väčšina na to jednoducho nemá prostriedky," hovorí R. Čaniga.
Podľa Márie Múdrej je medzi deťmi najmenší záujem o trojročné učňovské odbory. Pritom absolventi týchto odborov môžu aj na "poľnohospodárskych" školách získať rôzne zručnosti. Možno povedať, že po absolvovaní školy majú neraz v rukách aj dve profesie. V Topoľčanoch, ale určite nielen tam, si žiaci môžu napríklad urobiť zadarmo vodičský preukaz či získať zváračský "certifikát". „O absolventov nášho trojročného učňovského odboru so zameraním na mechanizáciu je v praxi veľký záujem a v podstate všetci absolventi tohto odboru si nájdu uplatnenie," konštatuje Ľ. Lašová.
„My nevychovávame žiakov pre to, aby končili na úradoch práce. Aj keď nie všetci nakoniec pracujú v odbore, ktorý vyštudovali, na trhu práce sú veľmi dobre uplatniteľní. Majú totiž dobré teoretické vedomosti a prejdú i praxou. A to aj vďaka tomu, že máme nadviazanú spoluprácu s viacerými podnikmi z prvovýroby," hovorí riaditeľka SOŠ v Rakoviciach, kde sa už tradične zameriavajú najmä na oblasť záhradníctva.
„Uplatniteľnosť našich absolventov v praxi je dlhodobo veľmi dobrá. Žiaľ, nevieme už povedať, koľkí z nich nakoniec aj robia v odbore, ktorý vyštudovali," dodáva Róbert Čaniga.
"Poľnohospodárske" školy dnes pritom ponúkajú naozaj širokú škálu odborov, pričom "klasické" poľnohospodárske odbory sú neraz v úzadí. Aj týmto spôsobom sa školy snažia prilákať do svojich radov čo najviac žiakov a zachovať tak svoju existenciu. Ďalším ústretovým krokom zo strany škôl sú napríklad aj stáže v zahraničí. Tie v rámci medzinárodných programov ponúkajú aj SOŠ v Rakoviciach i Pruskom. A ako nám ich zástupkyne povedali, žiaci na to naozaj "zaberajú".
Aj v rámci stredného školstva teda panuje silné konkurenčné prostredie a školy musia tuho bojovať o každého žiaka. To by bolo aj v poriadku, keby...
„Problémom nie je to, že musíme o žiakov bojovať, ale v tom, akým spôsobom sa o nich bojuje. Keďže peniaze sa medzi školy delia podľa počtu žiakov, tak sa nehľadí na kvalitu, ale predovšetkým na kvantitu. V praxi to znamená, že všetci chcú ísť len na gymnáziá či obchodné akadémie a bez ohľadu na známky sa tam v podstate i dostanú. Kvalita vzdelávania preto upadá, no na druhej strane nemáme murárov, inštalatérov, sústružníkov či traktoristov. Kým sa toto nezmení, tak odborné a učňovské školstvo nemá šancu," myslí si Róbert Čaniga.
Problémom je podľa neho tiež to, že v študijných odboroch vládne živelnosť. Absolútne tu chýba odborná metodika, riadenie či akási regulácia. To je zrejme aj dôsledok toho, že poľnohospodárske stredné školy už nie sú pod "kuratelou" Agroinštitútu ako kedysi, ale ministerstva školstva, pre ktoré agrárne odvetvie nie je prioritou. A, žiaľ, ani ministerstvo pôdohospodárstva nevenuje strednému odbornému školstvu patričnú pozornosť.
