Obmedzovanie úletov, moderný dizajn, jednoduché ovládanie, ale najmä prvky precízneho poľnohospodárstva a informačných technológií v súčasnej dobe začínajú ovplyvňovať aj oblasť aplikácie prípravkov na ochranu rastlín. Inovácie v oblasti priamej injektáže, cielenej (bodovej) a hlavne presnej aplikácie s podporou GPS sú len niektoré z príkladov uplatnenia prvkov precízneho poľnohospodárstva v tejto oblasti. Veľký vplyv na zavádzanie a uplatňovanie týchto trendov majú najmä aktivity smerujúce k ochrane životného prostredia a snaha znížiť spotrebu prípravkov na ochranu rastlín.
V technických i technologických riešeniach sa dnes začínajú využívať prvky precízneho poľnohospodárstva so zavádzaním dostupných nástrojov (Poľnohospodárstvo 4.0, Internet vecí IoT, bezpilotné prostriedky UAV určené pre aplikáciu prípravkov). Tieto požiadavky sú u aplikačnej techniky zamerané nielen na prevenciu a kontrolu rizík vyplývajúcich z používania prípravkov na ľudské zdravie a životné prostredie, ale aj na presnosť, precíznosť a jednoduchú obsluhu. Tieto trendy vyplývajú zo zrýchľujúceho sa technického vývoja aj v tejto oblasti výroby a prevádzky poľnohospodárskej techniky.
V oblasti techniky využívanej pri chemickej ochrane rastlín sa v súčasnosti stretávame so zavádzaním nových systémov a prístupov zameraných na udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín. Jednotliví výrobcovia techniky v tejto oblasti ponúkajú mnoho nových, alebo vylepšených nápadov s ohľadom na zvýšenie už aj tak vysokej úrovne presnosti dávkovania postreku.Vo vzťahu k rastu veľkosti podnikov zostáva vysokou prioritou zvyšovanie potreby výkonnosti pri obstarávaní nových zariadení na ochranu rastlín. Na základe tohto trendu a vzhľadom na skutočnosť, že ochrana rastlín musí byť naplánovaná a termínovo zabezpečená, sa od postrekovačov vyžaduje stále väčší objem zásobných nádrží. V súčasnosti sú postrekovače ponúkané v troch základných konštrukčných vyhotoveniach, a to ako samohybné, návesné a nesené postrekovače. Vo všetkých konštrukčných riešeniach postrekovačov je zrejmý trend, ktorý súvisí s využitím systémov injekčného dávkovania. Aj v tomto prípade sú rozhodujúcimi prvkami elektronické pomôcky, ktoré začínajú zodpovedajúcimi diagnostickými alebo prognostickými modelmi a pokračujú prevádzkou a riadením činnosti postrekovačov.
Pri ochrane rastlín sú využívané herbicídy, čo sú látky na chemickej báze, ktoré pôsobia niekoľkými spôsobmi. Môžu inhibovať, nadmerne stimulovať alebo úplne zastaviť rast rastliny. Pri nesprávnom použití môže dôjsť k narušeniu životného prostredia alebo k priamemu poškodeniu pestovaných rastlín. Celosvetovo sa straty spôsobené zaburinením odhadujú na 10% úrody. V množstve spotrebovaných látok sú herbicídy na druhom mieste hneď za fungicídmi. S využitím metód precízneho poľnohospodárstva možno chemickú reguláciu burín rozdeliť do dvoch skupín:
Obe metódy pomáhajú redukovať celkové množstvo spotrebovaných herbicídov.
Pri lokálne-špecifickej (ohniskovej) aplikácii je herbicíd použitý iba tam, kde sa vyskytujú buriny. V praxi to možno realizovať dvoma spôsobmi. V prvom prípade je prvým krokom mapovanie výskytu, tzn. vytvorenie mapy rozmiestnenia burín na pozemku. Vytvorená digitálna mapa pozemku s rozmiestnením burinných druhov je vyhodnocovaná palubným počítačom postrekovača a s využitím polohovacieho satelitného signálu je následne realizovaná diferencovaná ochrana. Nevýhodou tejto metódy je veľká prácnosť a časová náročnosť. Ak sú však buriny na pozemku rozmiestnené nerovnomerne, sú informácie o ich výskyte veľmi užitočné a metódy presného poľnohospodárstva majú na tomto mieste značný potenciál na využitie optimalizácie pestovateľských technológií. V našich podmienkach možno ohniskovú aplikácii využiť najmä na pichliač roľný, pýr plazivý, ovos hluchý a metličku obyčajnú.
Pri celoplošnej aplikácii sú herbicídy aplikované na celú plochu a nie je rešpektovaná priestorová heterogenita výskytu burín. Podstatou metódy je používanie dávky herbicídov, ktorá je dostatočne účinná na konkrétny druh buriny v danej rastovej fáze. Všeobecne sú buriny v ranej fáze citlivejšie a možno teda použiť nižšiu dávku. Výpočet optimálnej dávky sa vykonáva metódou založenou na princípe merania fluorescencie chlorofylu a odrazivosti.
Celkový systém precízneho poľnohospodárstva v oblasti ochrany rastlín smeruje k trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu. Pestovateľské zásahy sú prispôsobené agroekologickým podmienkam príslušnej plochy na pozemku a pri správnom agronomickom vyhodnotení je vykonávaný primeraný zásah. Takto vedená rastlinná produkcia využíva optimálne potenciál daného prostredia s minimalizáciou rizík spojených s nevhodným hospodárením zaťažujúcim životné prostredie.
Precízne poľnohospodárstvo je v systéme ochrany rastlín veľmi dôležité, lebo s použitím tohto systému možno proti škodlivým činiteľom bojovať len na tých miestach pozemku, kde účinky dosahujú tzv. prah škodlivosti, a tým znížiť náklady na aplikované prostriedky a predovšetkým nezaťažovať životné prostredie nadmernými dávkami pesticídov.
Za pomoci optických snímačov, ktoré sú už dnes v praxi overované, je možné jednotlivé škodlivé činitele, napr. buriny rozpoznať a lokalizovať ich polohu. Ak sú optické snímače umiestnené na stroji a sú schopné rozpoznať ohniská burín, potom možno použiť cielený zásah proti burinám len v miestach ich skutočného výskytu a dosiahnuť úspory 20 - 30% ochranných látok.
Niektoré, už na verejnosti predstavené prototypy strojov, sú vybavené kamerami a pracujú na princípe dvoch prejazdov po pozemku. Pri prvom prejazde je na základe výskytu burín vytvorená aplikačná mapa (spolu so zaznamenaním polohy pomocou GPS) a pri druhom prejazde je na základe vytvorenej aplikačnej mapy namiešaná vhodná koncentrácia herbicídov a v stanovenej dávke aplikovaná. Vďaka tomu je možné dosiahnu úspory až 50% pesticídov. On-line metódy, známe z iných oblastí hospodárenia na pôde (hnojenie, sejba), sú pre ochranu rastlín zatiaľ stále vo vývoji.
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
