Pre poľnohospodárstvo a ekonomiku sú významné cielene chované a šľachtené spoločenstvá včely medonosnej (Apis mellifera). Úroveň opelenia je jedným z kľúčových prvkov efektivity poľnohospodárskej produkcie, produkcie medu a ďalších včelích produktov. Je však potrebné, aby včelstvá boli silné, životaschopné a nedochádzalo k zimným úhynom.
Do prieskumu, ktorý viedla Dr. Alison Grayová, odborná asistentka na Katedre matematiky a štatistiky na škótskej University of Strathclyde bolo zapojených vyše 25-tisíc včelárov z 36 krajín (33 európskych, plus Alžírsko, Izrael a Mexiko) a na základe poskytnutých informácií vedci zistili, že z takmer 545-tisíc včelstiev zazimovaných v roku 2017 boli straty do jari 2018 viac ako 89-tisíc (vyše 16 %). Dôvody boli rôzne - nepriaznivé počasie, strata kráľovnej či ochorenie. S vyššími úhynmi (cez 25 %) sa museli vysporiadať napríklad v Portugalsku, Severnom Írsku, Taliansku či v Anglicku. Naproti tomu včelári v Bielorusku, Izraeli a Srbsku patrili k tým šťastnejším a straty včelstiev sa u nich udržali pod 10 %. Významné regionálne rozdiely boli zaznamenané v rámci Nemecka, Švédska a Grécka.
Podľa Dr. Grayovej sú straty včelstiev komplexným problémom a medzi významné faktory patrí nielen klíma a priebeh počasia počas zimy, ale aj predchádzajúceho leta a jesene. Časť strát majú na svedomí problémy s kráľovnou, a to nielen jej fyzická strata, ale i zlá plodnosť, kedy nekladie oplodnené vajíčka. A v neposlednom rade sú to ochorenia, najmä varoáza. Jej šíreniu pomáha aj predĺženie vegetačnej sezóny v dôsledku teplejšieho počasia, čím sa môže natiahnuť nielen obdobie aktivity včiel, ale i reprodukčný cyklus klieštika včelieho (Varroa destructor). To všetko môže spôsobiť oslabenie včelstiev a zvyšovať pravdepodobnosť zimných strát.
Dopad rôznych stresorov
Príspevok včiel medonosných do ekonomiky Kanady bol v roku 2021 vyčíslený na cca 7 miliárd dolárov. Okrem opeľovania ovocných stromov a kríkov, zeleniny, olejnín (najmä repky olejky) a ďalších plodín prispeli kanadské včelstvá skoro 41 miliónmi kilogramami medu. A to napriek mnohým stresorom, ktoré negatívne ovplyvňujú produkciu. Na identifikáciu problémov a nájdenie efektívneho riešenia pracujú vedecké tímy na celom svete. Problémy so zlým zdravotným stavom a úhyny včelstiev musí riešiť väčšina chovateľov včiel, pričom v Kanade a USA sa straty včelstiev po zime pohybovali až na 60 %. Žiaľ, v posledných desaťročiach to vyzerá tak, že nepriaznivé faktory prevažujú nad prospešnými. Najčastejšie sa síce poukazuje na konkrétne pesticídy či choroby, ale vždy ide o komplexný súbor viacerých stresorov, ktoré pôsobia na včely opeľujúce rastliny.
Jednotlivé stresory pôsobia konkrétnym spôsobom. Niektoré vyzerajú ako „vplyvnejšie“ a podľa vedcov k nim patria napr. vírusy a pesticídy, ktoré sa pravidelne objavujú v kombináciách s ďalšími špecifickými stresormi a svojimi interakciami zhoršujú dopad na cieľové organizmy, takže ide o synergiu.
Sarah French z Faculty of Science na York University poukázala na to, ako je porozumenie stresorom, ktoré pôsobia spoločne a zrejme sa vzájomne posilňujú, dôležité pre odhalenie spôsobu a miery možného dopadu na odolnosť a úhyny včelstiev. Napriek mnohým štúdiám zaoberajúcimi sa tzv. hlavnými pesticídmi, vedci pracovali aj s existenciou „vedľajších“ pesticídov, na ktoré sa často zabúda. Ukázali aj na rad vírusov, ktorých prítomnosť včelári obvykle nesledujú. Interakcia silných stresorov so slabšími vedcov prekvapila. Podľa vedkyne to pripomínalo stav, ktorý poznajú humánni lekári pod pojmom komorbidita - vzájomné pôsobenie viacerých ochorení. Ako príklad uviedla človeka, u ktorého bolo diagnostikované srdcové ochorenie, s ktorým sa zvyšuje pravdepodobnosť rozvoja cukrovky, vysokého krvného tlaku alebo oboch, pričom každý z týchto faktorov ovplyvní i ten ďalší.
Do chladených skladov
Keďže robotnice vylietavajú z úľov a hľadajú vhodné zdroje peľu a nektáru, kedykoľvek je priaznivé počasie - bez ohľadu na množstvo medu uloženého v úli či peľu a nektáru, vysiľujú sa a skracujú si život. Vedci vo svojej práci využili klimatické modely a znalosti fungovania včelích populácií. Zistili, že dlhšia jeseň s teplejším počasím a dobrými letovými podmienkami zvyšovala pravdepodobnosť jarného kolapsu včelstva v podstate na celom území USA.
Zároveň pomocou svojho modelu preverovali jednu z možností zimovania včelstiev, ktorým bolo ich umiestnenie do vnútorných chladených skladov, kde by sa včely v úli zhlukli k prezimovaniu skôr, než by sa kvôli teplejšej jeseni príliš veľa robotníc „prepracovalo“.
Podľa klimatologičky Kirti Rajagopalan z Washington State University, ide o situáciu, keď už o málo vyššie teploty môžu výrazne ovplyvniť odolnosť včelstva a malo by sa s tým počítať už v blízkej budúcnosti. Vedci vykonali rad simulácií s využitím modelu dynamiky populácie včiel medonosných a klimatických projekcií pre rok 2050 a 2100. Poukázali na to, že včelstvá, ktoré sú zvyknuté na bežnú zimu, by pri obvyklom zimovaní v mnohých oblastiach severozápadného Pacifiku, ale tiež USA, na jar pravdepodobne skolabovali. K rovnakému výsledku došli v prípade, kedy by zmena klímy pokračovala stále rovnakým tempom, tak aj pri spomalení po redukcii emisií skleníkových plynov v blízkej budúcnosti. Robotnice totiž hľadajú potravu vždy, keď teploty stúpnu nad 10 ºC, a to bez ohľadu na práve prebiehajúce ročné obdobie. A naopak, akonáhle sa ochladí, zhlukujú sa v úli, chvením sa snažia udržiavať priaznivú teplotu a spotrebovávajú medové zásoby. Na jar začínajú dospelé včely - robotnice vylietavať z úľa a hľadať potravu, ale aj hynúť. Ak zahynie príliš veľa starších robotníc skôr, než sú mladé včely schopné prevziať ich prácu, môže to byť pre včelstvo likvidačné. Vedci odhadli, že sa to deje v prípadoch, kedy v úli zostane menej ako 9-tisíc dospelých robotníc.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 18.
