Dosiaľ neexistuje konsenzus, od ktorého veku by teľatám mliekového typu mala byť poskytnutá pitná voda. Vyhláška Európskej únie nariaďuje, že teľatá majú mať k dispozícii dostatočné množstvo pitnej vody od 2. týždňa. Niektorí autori však odporúčajú teľatám poskytnúť vodu už od narodenia, pretože má priaznivý vplyv na ich welfare. Údaje nazbierané na farmách naprieč Európou a Severnou Amerikou však ukazujú, že chovatelia vodu teľatám poskytujú neskoro a v nedostatočnom množstve.
Výskumy z Kanady ukazujú, že 10 percent fariem neposkytuje teľatám do odstavu žiadnu vodu. Nedostatky boli zistené aj v USA, kde je voda jalovičkám poskytnutá od 17. dňa veku. V Chile 17 percent chovateľov poskytuje teľatám vodu, až keď dosiahnu jeden mesiac života. V Európe je, žiaľ, prax podobná. Napríklad v Nórsku poskytne 16 percent chovateľov teľatám vodu až od 3. týždňa veku. V Dánsku teľatá staršie ako 2 týždne nemajú dostatočné množstvá pitnej vody na 4 percentách fariem, čo je v rozpore s vyhláškou EÚ.
Voda je nevyhnutná pre termoreguláciu, transport živín, trávenie, metabolizmus a imunitu (Schütz 2012). Telo plodu obsahuje 92 percent vody a získava vodu z plazmy matky. Voda okrem toho chráni teľa v maternici pred otrasmi (Johnson 2005). Telo novorodeného zvieraťa obsahuje 85,8 percent vody (Lewis a Phillips, 1978). Teľatá vodu získavajú pitím, z krmiva (hlavne z mlieka či mliečneho nápoja) a z metabolických procesov (Jensen a Vestergaard 2021).
Koľko vody teľatá vypijú?
Výsledky vedeckých prác, kde bolo merané množstvo vody, ktorú teľatá vypijú sa líšia. Je to preto, že množstvo vypitej vody závisí od mnohých faktorov. Spotreba vody stúpa v teplejších obdobiach roka, pri chorých teľatách a v prípade, že je teľatám poskytnuté seno (Jensen a Vestergaard 2021, Lowe a kol. 2022). Teľatá, ktoré pijú mlieko či mliečny nápoj v obmedzených množstvách, majú vyššiu spotrebu vody (Jensen a Vestergaard 2021).
Thickett a kol. (2010) tiež zistili, že spotreba vody bola vyššia pri teľatách kŕmených mliekom v porovnaní s teľatami, ktoré boli kŕmené mliečnym nápojom. Dôležitým faktormi sú aj vek a individualita každého jedinca. Staršie jedince zvyčajne vypijú viac vody, ale mladšie pijú častejšie. Napríklad Wickramasinghe a kol. (2019) zistili, že teľatá v období od narodenia do veku 16 dní vypijú denne 0,75 ± 0,05 l vody. Teľatá boli denne kŕmené 6 litrami mlieka.
Montoro a kol. (2013) kŕmili teľatá podobnými množstvami mlieka. Zistili, že 5- až 8-týždňové teľatá vypili 3,4 l vody denne. Podľa literárnej rešerše Jensen a Vestergaard (2021), teľatá do veku 28 dní vypijú 1 - 2,5 l vody denne. Pri teľatách do veku 56 dní sa toto množstvo pohybuje v rozmedzí 1,2 - 2,5 l za deň.
Na množstvo vypitej vody môže mať vplyv aj ustajnenie. Overvest a kol. (2018) zistili, že teľatá ustajnené v pároch vypili asi o 1 liter vody denne viac než teľatá ustajnené individuálne. Párovo ustajnené teľatá totiž napodobňujú správanie, ktoré pozorujú pri svojom sociálnom partnerovi. Tým môže dôjsť aj k vzájomnej stimulácii pitia vody. Aj v tejto štúdii však boli teľatá kŕmené neobmedzenými množstvami mlieka. Podobný efekt by preto nemusel byť pozorovateľný pri teľatách, ktoré sú kŕmené nižšími množstvami mlieka. Len voda získaná z mlieka či mliečneho nápoja je pre teľatá nepostačujúca. Takto prijatá voda nevstupuje do bachora a preto nedochádza k priaznivým vplyvom na jeho mikrobióm (Jones a Heinrichs 2002). Treba si tiež uvedomiť, že teľatá vodu strácajú močom, výkalmi a vyparovaním cez pľúca a potné žľazy (Jensen a Vestergaard 2021).
Pozitívne vplyvy pitnej vody
Okrem vývoja bachora má pitná voda priaznivé vplyvy aj na produkciu a fyziológiu teliat. Kertz a kol. už v roku 1984 demonštrovali, že ak pitná voda teľatám poskytnutá nie je, dochádza k zníženiu príjmu pevného krmiva o 31 percent.
Viac sa dočítate v príspevku Mgr. KATARÍNY BUČKOVEJ, Ph.D., vedeckej pracovníčky na Katedre veterinárnej medicíny National Chung Hsing University - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 3.
