Protesty chovateľov hospodárskych zvierat v Srbsku sa začali 11. februára tohto roku a boli reakciou na dlhodobé problémy na trhu s mliekom a so živočíšnymi produktmi. Nespokojnosť chovateľov vyvrcholila v dôsledku nízkej odbytovej ceny mlieka, zvýšeného dovozu a nemožnosti umiestniť domáce mlieko na trh.
Chovatelia uviedli, že mliekarne znižujú výkup alebo ponúkajú cenu, ktorá nepokrýva ich výrobné náklady, zatiaľ čo súčasne sa zvyšuje dovoz lacnejšieho mlieka a mliečnych výrobkov. Z tohto dôvodu boli niektorí producenti nútení mlieko vylievať alebo darovať, čo ešte viac zvýšilo napätie.
Po počiatočnej blokáde boli protesty 24. februára tohto roku zradikalizované novými blokádami a požiadavkami adresovanými príslušným orgánom, s odkazom, že bez systémových riešení a bez jasnej agrárnej politiky nemá živočíšna výroba v Srbsku budúcnosť.
Pokles odbytovej ceny surového kravského mlieka z 0,60 eura za liter na 0,21 – 0,30 eura za liter začiatkom februára bol bezprostrednou príčinou vlny protestov zo strany chovateľov v celom Srbsku.
Kríza sa ešte viac prehĺbila porovnaním s maloobchodnými cenami. Zatiaľ čo farmár dostane za liter mlieka 0,30 eura, trvanlivé mlieko v obchodoch - v závislosti od obsahu mliečneho tuku a v závislosti od výrobcu - dosahuje cenu až 1,57 eura za liter. Hoci časť rozdielu pripadá na spracovanie, obal, dopravu a obchodné marže, chovatelia sa pýtajú, či je takýto rozdiel v celom reťazci primeraný a kto si ponecháva väčšiu časť zisku.
Obmedzenie dovozu
Jedna z kľúčových požiadaviek poľnohospodárov sa týka obmedzenia dovozu mlieka a mliečnych výrobkov. Farmári tvrdia, že zvýšený dovoz lacnejšieho mlieka z krajín EÚ ešte viac znížil domáce odbytové ceny surového kravského mlieka.
Srbsko má liberalizovaný obchodný režim s EÚ, ale producenti v členských štátoch EÚ dostávajú významné dotácie prostredníctvom Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Priame dotácie na plochu a na hospodárske zvieratá a aj priemyselná veľkovýroba v krajinách EÚ umožňujú dosahovať nižšie náklady na liter. A keď sa v EÚ objaví prebytok mlieka, časť tejto produkcie končí na zahraničných trhoch, kde sa realizuje za veľmi nízke ceny, čo stavia domácich producentov do nerovnoprávnej pozície.
Odborníci upozorňujú na to, že pokračovanie tohto trendu by mohlo viesť k zániku veľkého počtu malých fariem v Srbsku, najmä v centrálnych oblastiach, kde sú pozemky menšie a kde nie je štátna poľnohospodárska pôda, ktorú by si producenti mohli prenajať. Dlhodobo by to zvýšilo závislosť krajiny od dovozu, a trh by to urobilo zraniteľnejším voči vonkajším otrasom.
Odborník na poľnohospodárstvo profesor Miladin Ševarlić z Belehradu uviedol, že výroba mlieka je vo vážnej ekonomickej kríze a problém sa nesmie vnímať výlučne ako otázka farmárov, ale aj ako politická a rozvojová otázka celého štátu.
Podľa jeho názoru môže Srbsko chrániť domácich producentov aj bez porušenia medzinárodných dohôd. Môže tak urobiť prostredníctvom necolných opatrení ako sú prísnejšie požiadavky na vysledovateľnosť pôvodu a potvrdenia, že v krmive neboli použité geneticky modifikované rastliny, keďže ich použitie je v Srbsku zakázané.
Ako dlhodobé riešenie navrhuje Miladin Ševarlić model, v ktorom by producenti mlieka boli podielnikmi v mliekarniach a mali by kontrolu nad nákupom, spracovaním a distribúciou hotovej produkcie tak, ako je to obvyklé v družstevných mliekarniach v západnej Európe. Upozornil na to, že bez takýchto štrukturálnych zmien zostane rozdiel medzi odbytovou a maloobchodnou cenou mlieka veľký, a malí producenti sa budú čoraz viac približovať k vlastnému zániku.
Goran Filipović z Iniciatívy za prežitie poľnohospodárov Srbska upozornil na to, že domáci producenti mlieka sa ocitli na okraji vlastného prežitia kvôli nízkym odbytovým cenám surového kravského mlieka, kvôli nadmernému a nedostatočne kontrolovanému dovozu, ako aj kvôli absencii reakcie zo strany príslušných inštitúcií. Zdôraznil, poľnohospodári sú „ponechaní sami na seba“, a štát je bez jasnej a dlhodobej agrárnej politiky.
Uviedol, že podobný scenár sa môže zopakovať aj v prípade iných plodín, ako sú pšenica, jačmeň a repka olejná.
(V Roľníckych novinách sa dočítate vždy viac.)
