PŠENICA + Agronóm č. 2 / 2018

Čo nás čaká po otvorení vegetácie Hlavným cieľom pri zostavovaní pestovateľskej technológie je čo najlepšie zhodnotiť vynaložené investície pre dosiahnutie očakávanej úrody vrátane jej kvality. V tomto kontexte každý agronóm premýšľa, ako ochrániť pestované kultúrne plodiny pred chorobami, škodcami a burinami. Pri ochrane rastlín vždy išlo o to, aby sme zabránili väčším výpadkom úrody. Tento aspekt postupom času zosilnel a  do popredia sa čoraz viac dostáva úsilie vedúce k racionalizácii vykonávaných ochranných zásahov.

 

Pri pestovaní rastlín a ich ochrane musíme predovšetkým myslieť na to, aby sa ich ochrana nebrala ako izolovaná pracovná operácia, ale aby bola chápaná v súvislostiach so všetkými uplatňovanými pestovateľskými opatreniami. Čo sa týka ochrany obilnín proti chorobám, nemala by fungovať len výlučne na báze fungicídneho ošetrenia, ale v prvom rade by mala byť doplnená odrodami cielene šľachtenými proti chorobám a taktiež podpornými agrotechnickými zásahmi, ktorými sú osevný postup, spracovanie a príprava pôdy pred založením porastu. Z obilnín, ako kľúčovej skupiny poľných plodín, je najrozšírenejšou čo do rozsahu pestovania produkcie ozimná pšenica. Jej úrodu môžu výrazne znížiť choroby, z ktorých v posledných rokoch zaznamenávame významný výskyt hrdzi pšenicovej, múčnatky trávovej, listových škvrnitostí, septórie pšenicovej a chorôb päty stebla. Neoddeliteľnou súčasťou technológie pestovania obilnín sa stala komplexná ochrana proti fuzariózam. Zaorávky slamy a zvyšujúce sa zastúpenie pšenice v osevných postupoch vedú k nárastom chorôb prenosných rastlinnými zvyškami a rastlinami vzchádzajúcimi z výmrvu. Kalamitné výskyty chorôb, s ktorými sa v posledných najmenej desiatich rokoch stretávame, môžu znížiť úrody aj o viac ako 50 percent.

Obmedzenie týchto strát je v rukách pestovateľov, ktorí v súčasnej dobe majú k dispozícii dostatok účinných fungicídov s ktorými pri aplikácii v správnom čase môžu významne znížiť rozšírenie niektorých chorôb a ich dôsledkov. Poznanie genetickej odolnosti pestovanej odrody k uvedeným chorobám pomôže pestovateľovi v rozhodovaní o termíne ošetrenia a počte fungicídnych zásahov. Avšak, ako upozorňuje doc. Ing. T. Roháčik, CSc. – autor jedného z odborných príspevkov, aj v prípade odrôd, ktoré disponujú určitou odolnosťou proti konkrétnej chorobe, môže nastať zvrat a odroda sa stane náchylnou dôsledkom zmien zloženia rasy patogéna.

Okrem ochrany porastov proti škodlivým činiteľom prostredia, k ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim výšku a kvalitu dopestovanej naturálnej produkcie patrí výživa a hnojenie porastov. Ozimná pšenica je plodina, ktorej sa venuje relatívne najviac pozornosti pri hnojení a štúdiu podmienok výživy. Zvlášť metodika hnojenia v podmienkach meniacej sa klímy bude v budúcnosti zohrávať čoraz väčšiu úlohu. Napriek tomu, že nedokážeme ovplyvniť prírodné procesy, no v určitej miere môžeme na ne aspoň primerane reagovať. Spolu s tým prechod od paušálneho k precíznemu systému hospodárenia vrátanie hnojenia bude v budúcnosti zásadným momentom naturálnej a ekonomickej racionalizácie výroby v meniacich sa klimatických podmienkach, o čom je ďalší z odborných príspevkov v tejto prílohe.

Čo sa tohtoročnej zimy týka – tá si svoj absolútny vrchol nechala až na úplný záver. Z pohľadu meteorologického kalendára skončila 28. februára a hoci tá astronomická končí až 21. marca, počasie podľa predpovedí meteorológov bude v najbližšom období pripomínať skôr jar. Preto po otvorení vegetácie prvoradou úlohou pestovateľov ozimín, okrem skorého regeneračného prihnojenia, bude dôkladná kontrola prezimovania porastov a až na základe zistenia ich skutočného stavu sa potom rozhodnúť pre realizáciu potrebných ošetrovacích zásahov.

VIERA UVÍROVÁ

 

2018-02-psenica-1-web

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *