Otázniky a očakávania.
Viac slnečného svitu, predlžujúce sa dni a rastúce teploty prinášajú vyššiu aktivitu na poliach. Začína sa každoročný kolotoč prác a vo vzduchu opäť visí otázka, ako sa bude vyvíjať aktuálny ročník. Po rozpačitom úvode minulého ročníka sme napokon boli svedkami príjemných prekvapení v podobe vyšších priemerných úrod hustosiatych obilnín. V prípade pšenice bol v roku 2025 zaznamenaný nárast svetovej produkcie na približne 842 miliónov ton. Európska únia zvýšila produkciu na 144 miliónov ton, k lídrom v tejto oblasti patrí aj Čína a India. Európska únia zároveň dlhodobo vedie v produkcii jačmeňa, ktorého v minulom ročníku vyprodukovala 53 miliónov ton. Priaznivý výsledok zaznamenalo aj Slovensko. Úrody hustosiatych obilnín prekonali päťročný priemer približne o 15 % s dosiahnutou úrodou 6,26 t/ha. Priemerný hektárový výnos jarnej a ozimnej pšenice bol na úrovni 6,44 t/ha, čo predstavuje medziročný nárast o 13 %. Potešila aj kvalita potravinárskej pšenice, o čom sa podrobnejšie dočítate v tejto prílohe. Ešte výraznejší výsledok priniesol jačmeň jarný a ozimný s priemernou úrodou 6,29 t/ha. Potvrdilo sa tak, že neistý začiatok vegetácie nemusí predurčiť jej konečný výsledok.
Vyššie hektárové výnosy však zároveň otvorili tému ekonomickej efektívnosti pestovania. Ceny obilnín sa dostali pod tlak silnej konkurencie z tretích krajín, vývoja na čiernomorskom trhu či úrovne globálnych zásob. V situácii, keď zároveň aj nestabilná geopolitická situácia vplýva na rastúcu nákladovosť výroby, zohráva realizačná cena kľúčovú úlohu. Do tohto kontextu vstupuje nový ročník. Zakladanie porastov hustosiatych obilnín na jeseň 2025 prebiehalo za priaznivejších vlahových podmienok. V rámci Európy bol stav porastov na konci novembra hodnotený prevažne pozitívne, s lokálnym výskytom sucha v južnej a východnej časti kontinentu. Prípadné poškodenia porastov mohli spôsobiť aj chladné periódy a januárové mrazy. V našich podmienkach bol stav porastov pšeniceväčšinou hodnotený ako dobrý až veľmi dobrý, v závislosti od lokality, termínu sejby a predplodiny. Otázniky však prináša nielen ďalší vývoj počasia, ale aj nástroje, ktoré má poľnohospodár k dispozícii pri pestovaní. V tejto súvislosti sa trend Európskej únie z pohľadu prehodnocovania a reštrikcií účinných látok čoraz viac dotýka každodennej praxe pri ošetrovaní porastov. Hľadajú sa optimálne stratégie a riešenia herbicídnej ochrany, špecifikujú výhody a limity jarného či jesenného termínu zásahu. Kľúčová z hľadiska úspechu je fungicídna ochrana a rozhodovanie z pohľadu voľby vhodného termínu pri ochrane pšenice vám uľahčí aj článok v tejto prílohe.
Nový ročník nebude len o očakávaniach z hľadiska úrody, ale aj o tom, či sa v daných podmienkach tento potenciál podarí zhodnotiť. A otázniky nesúvisia iba s počasím, ale aj s cenovým vývojom a schopnosťou sektora optimalizovať nákladovosť výroby a zabezpečiť ekonomickú udržateľnosť pestovania.
EVA NOVÁKOVÁ
Celú prílohu nájdete tu:
