Sucho určilo charakter sezóny.
Takmer prázdne zrážkomery a júnové horúčavy, dosahujúce v niektorých oblastiach Slovenska 40 °C, charakterizujú tohtoročnú sezónu. Pripomínajú nám zároveň, že extrémy počasia už nie sú výnimkou, ale trendom, s ktorým musíme počítať. Zažili sme dekádu najteplejších rokov v histórii meraní a v posledných rokoch sme svedkami nie príliš optimistických rekordov. Rok 2024 bol prvým kalendárnym rokom, v ktorom priemerná globálna teplota presiahla predindustriálnu úroveň o viac ako 1,5 °C a v Európe bol najteplejším rokom v histórii meraní s priemernou teplotou 10,69°C. Rast teplôt sprevádza intenzívnejší výpar a čoraz častejšie periódy sucha, ktoré sú charakteristické aj pre tohtoročnú sezónu. Zrážkovo podnormálny začiatok roka vyvrcholil aprílom, ktorý bol u nás vyhodnotený ako najsuchší za posledných 145 rokov. Na približne 15 až 20 % meteorologických staníc bol registrovaný mesačný úhrn zrážok nižší ako 1 mm. Kombinácia nízkych zrážok a intenzívneho výparu sa prejavila nielen meteorologickým, ale aj výrazným pôdnym suchom kritickým pre vegetáciu.
Situácia na poliach odrážala v plnej miere tieto podmienky. Slabé odnožovanie, nízky vzrast a skrátenie obdobia nalievania zrna definovali porasty ozimných obilnín. Priebeh sezóny negatívne ovplyvnil jariny, na porastoch slnečnice a kukurice bolo badateľné nerovnomerné a medzerovité vzchádzanie. Stres spôsobený suchom síce trochu zmiernili zrážky koncom mája a začiatkom júna, celkovo však tieto podmienky urýchlili dozrievanie obilnín a viedli k ďalšiemu rekordu v podobe termínu žatvy. Tá začala na juhu Slovenska už 10. júna zberom ozimného jačmeňa. Obdobie deficitu zrážok s prehlbujúcim sa suchom, prerušované občasným výskytom prehánok či búrok, charakterizovalo aj priebeh júna.
Odhady úrod obilnín sú vo svetle týchto podmienok opatrné a bez prehnaného optimizmu. Ročník 2026 tak opäť potvrdzuje význam dôkladného monitoringu sucha a zavádzania adaptačných opatrení. Šľachtitelia prinášajú na trh stále nové odrody, odolnejšie voči výkyvom počasia a testované v rôznych podmienkach. V sortimente pribúdajú ozimné formy plodín s predpokladom zachytenia zimnej vlahy, ktoré pred pár rokmi neboli bežné.
Väčšie nároky sú kladené aj na agrotechniku, pri ktorej sa zdôrazňuje význam organickej hmoty, vhodnej štruktúry pôdy, silného koreňového systému a efektívnej výživy.
Súčasný sortiment odrôd ozimných obilnín aj s podrobnejšími informáciami o nových odrodách pšenice ozimnej zaregistrovaných v tomto roku nájdete v prílohe. Verím, že vás zaujmú aj výsledky slovenského šľachtenia pšenice s farebným zrnom, ktoré poľnohospodárom v neľahkých trhových podmienkach ponúkajú ďalšiu možnosť diverzifikácie výroby s orientáciou na kvalitné regionálne produkty.
https://rno.sk/wp-content/uploads/2026/07/psenica-2-min.pdf
EVA NOVÁKOVÁ
