Parafrázovaním známej otázky apoštola Petra na svojom úteku z Ríma by som chcel obrátiť pozornosť odbornej verejnosti na aktuálne problémy spojené s ochrannou rastlín, takže: „Kam sa uberáš ochrana rastlín?“
V 50. rokoch minulého storočia bol v rámci Slovenskej akadémie vied vytvorený Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie v Ivánke pri Dunaji, ktorý Európe priniesol nový koncept ochrany rastlín známy pod názvom: Ivánska škola autekológie. Išlo o inovatívny prístup k riešeniu problémov ochrany rastlín a to v časoch, kedy, použijúc tendenčné slovné spojenie - „vo vyspelých krajinách Západu“ sa úspešne sypali tony DDT na ochranu poľnohospodárskych kultúr a kedy politické strany Zelených ešte ani netušili, že budú zelené, a kedy politická garnitúra a štátni úradníci nepoznali ani len náhodou slová ako ekológia, alebo životné prostredie.
Myšlienkovou kostrou Ivanskej školy ochrany rastlín bolo dôkladné poznanie životného cyklu patogéna, a to na základe experimentov najprv v laboratórnych podmienkach a následne v podmienkach agrocenózy, presné stanovenie abiotických a biotických faktorov, ktoré determinujú priebeh vývoja daného škodcu na populačnej úrovni v sledovanej agrocenóze. Na základe týchto poznatkov bola navrhnutá stratégia cieleného zásahu v najcitlivejšom štádiu vývoja daného škodcu s cieľom maximalizovať účinok ochranného opatrenia a minimalizovať počet fytosanitárnych opatrení. Dôraz bol kladený na permanentné prehlbovanie znalostí a aktualizáciu poznatkov vo vzťahu ku kľúčovým škodcom poľnohospodárskych plodín.
Tento krátky exkurz do minulosti je len informáciou pre nadšených záchrancov našej planéty, že netreba objavovať už objavené a zároveň upozornením, aby sa aktuálni odborníci s vizitkami obchodných spoločností z oblasti agro/eko chémie neunúvali objasňovať nám malú násobilku.
Kontrola infekčného rizika
Ochrana poľnohospodárskych plodín je v podstate založená na aktívnom „chemickom“ boji s patogénom, pričom cieľom je buď jeho eradikácia alebo snaha kontrolovať infekčné riziko patogénu pod hranicou ekonomickej škodlivosti.
Kostrou celého tohto procesu je schéma: poľnohospodárska plodina – patogén - chemická zlúčenina určená na zničenie patogénu.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
