Biblická zasľúbená zem mala oplývať mliekom a medom. Podľa tejto charakteristiky je Slovensko zasľúbená zem. Veď mlieka máme prebytok a pravého medu tak akurát! Len neviem, či je to dobré a či zlé. Nuž, ako pre koho, lebo situáciu, keď nemá kto podpísať kontrakty na odber mlieka musím považovať za katastrofu.
Zažil som to raz v praxi, keď Stredoslovenské mliekarne vo Zvolene z určitých dôvodov nemohli zvážať kravské mlieko. Tisíckusové stádo kráv poskytovalo denne 10- až 20-tisíc litrov vzácnej, ale rýchlej skaze podliehajúcej tekutiny, a chladiaca kapacita stačila v najlepšom prípade na dva dni. Bola to bieda z prebytku. Až taká, že mlieko zožrali svine.
Vtedy veľmi promptne zareagovali „riadiace orgány“ - rozumej strana a vláda. Rýchlo si uvedomili fakt, že ak nebude odbyt na mlieko, tak nebudú ani kravy, ale ani život na vidieku. Lebo krajina zarastie kríkmi a burinou.
Dnes Stranu nemáme - máme strany a straničky, a tie riešia iné dôležité problémy. Veď v predvolebných debatách sa takmer nikto neznížil na úroveň pôdohospodárstva, lenže ani problémy zdravotníctva, školstva a imigrantov sa nevyriešia bez fungujúceho poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva.
A už nehovorím o tom, ako narastie nezamestnanosť, a ako sa naša krajina bez chovu zvierat zmení na neutešenú lesostep. Čo iné zostane tým chovateľom, ktorí nebudú mať odbyt?
Lenže nielen im, lebo aj takí, ktorí zmluvy majú, sotva prežijú, ak za liter mlieka dostanú v odbytovej cene 24 centov za liter naspäť menej ako polovicu nákladov. Hovorím o konkrétnom podniku, ktorý dnes denne dojí 32 litrov od každej ustajnenej kravy!
Myslíte si, že má inú možnosť ako chov zlikvidovať? Pritom viem, koľko úsilia si vyžadovalo vytvorenie takého vynikajúceho biologického materiálu, koľko financií stála moderná maštaľná a dojacia technika a poľná mechanizácia na zber a úpravu krmív.
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
