Rodinné poľnohospodárske podniky čelia mnohým výzvam, ale niektoré z nich sa rozhodli hľadať trvalo udržateľné riešenia. Dnes prinášame rozhovor s mladým srbským poľnohospodárom, ktorý sa spolu s rodinou rozhodol pre regeneratívne poľnohospodárstvo. Na naše otázky odpovedá Ivan Sudarević zo Subotice.
rn rozhovor
Môžete nám ozrejmiť niekoľko podrobností o vašej farme?
„Ide o rodinné gazdovstvo z okolia Subotice, kde spolu s otcom a s matkou výrobu organizujeme v regeneratívnom systéme. Výroba je zameraná na pestovanie poľných plodín, ale popri tom sa venujeme aj výkrmu hovädzieho dobytka.“
Čo vás motivovalo k tomu, aby ste sa začali venovať regeneratívnemu poľnohospodárstvu?
„Bolo to uvedomenie si toho, do akej miery degradujeme pôdu. Strata humusu a narušená štruktúra pôdy boli jasnými ukazovateľmi, že potrebujeme zmenu. Florian Farkaš, uznávaný agronóm, poľnohospodár a poradca, bol prvý, kto mi túto tému ozrejmil a priviedol ma k zamysleniu sa. Neskôr som začal skúmať problematiku, navštevoval som rôzne konferencie, kurzy a ukážky. Významnou súčasťou môjho vzdelávania bola aj výmena praktických skúseností, či už s Florianom Farkašom alebo s ostatnými poľnohospodármi, ktorí sa vydali touto cestou.“
Ako vyzeral váš spôsob obrábania pôdy pred prechodom na regeneratívne poľnohospodárstvo?
„Systém obrábania bol klasický, zahŕňal prevracanie ornice, teda orbu, a všetky sprievodné operácie súvisiace s predsejbovou prípravou pôdy. Tak to bolo až do roku 2013. Vtedy sme sa kvôli nedostatku pracovnej sily a kvôli potrebe vyššej efektivity rozhodli pre kúpu kombinovaného kultivátora a postupne sme začali zavádzať konzervačný systém obrábania pôdy. Počas nasledujúcich siedmich produkčných rokov sme pracovali v tomto systéme s cieľom znižovať počet prejazdov po poli, až sme v roku 2020 začali zavádzať regeneratívne postupy a experimentovať so systémami bez obrábania pôdy.“
Aké konkrétne metódy regeneratívneho poľnohospodárstva využívate?
„V súčasnosti na 200 hektároch uplatňujeme prísne plánovaný a široký osevný postup, pestovanie krycích plodín, priame siatie bez obrábania pôdy, redukované používanie agrochemikálií, aplikáciu organických hnojív, kontrolovaný pohyb po parcelách a ďalšie opatrenia.
Všetky tieto metódy vychádzajú z piatich základných princípov regeneratívneho poľnohospodárstva, ktorými sú minimálne narušovanie pôdy, pokrytie pôdy živým alebo odumretým rastlinným krytom, živé korene v pôde počas celého roka, podpora biodiverzity a integrácia hospodárskych zvierat do systému.“
Ako dlho trvalo, kým ste zaznamenali prvé pozitívne zmeny v štruktúre pôdy a v jej úrodnosti?
„Už v prvom roku po zasiatí krycích plodín sme si všimli zvýšený počet dážďoviek v pôde. Dnes pozorujeme výrazné zlepšenie štruktúry pôdy, lepšiu schopnosť pôdy prijímať a zadržiavať vodu, vyššiu nosnosť pôdy, teda jej odolnosť voči utláčaniu poľnohospodárskou technikou, a menej problémov s burinami šírenými semenami. Okrem toho máme konkrétne výsledky z niekoľkých parciel, kde sa obsah humusu za posledných päť rokov zvýšil o 0,5 percenta, čo pre mňa predstavuje veľmi povzbudivý výsledok.“
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
