V novembri tohto roku uplynulo 20 rokov od otvorenia Génovej banky Slovenskej republiky. Génovú banku pri Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch sme vybudovali v časoch, keď určitá politicky - či skôr stranícky - silná skupina i z tohto ústavu sa snažila o zásadnú redukciu rezortnej vedecko-výskumnej základne (VVZ). Veď na Nobelovu cenu vraj nemáme, a výskum čoskoro sprivatizujeme!
Aj s odstupom času konštatujem, že rezortnú VVZ sme vtedy zachovali, a na svet sme pomohli i slovenskej génovej banke. Nebolo to jednoduché, a tu musím pripomenúť, že sa to podarilo najmä vďaka trpezlivosti , osobnej angažovanosti a neúnavnej agitácii riaditeľa Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, pána Timoteja Mištinu. A bola to jediná nová investičná akcia rezortnej VVZ po roku 1989!
Génová banka je účelové technické zariadenie na strednodobé a dlhodobé uchovávanie semien genetických zdrojov rastlín v životaschopnom stave, a deje sa tak v rámci riešenia Národného programu o ochrane genetických zdrojov pre výživu a poľnohospodárstvo.
Okrem uchovávania genetických zdrojov génová banka zabezpečuje monitorovanie, zhromažďovanie, hodnotenie, štúdium a identifikáciu genetických zdrojov kultúrnych druhov rastlín.
Nositeľom a garantom Národného programu ochrany genetických zdrojov je MP RV SR, ktoré jeho koordináciou poverilo VÚRV Piešťany. V jeho génovej banke v súčasnosti udržuje aktívnu kolekciu viac ako 18 000 vzoriek, a bezpečnostnú kolekciu potom v génovej banke VURV v Prahe-Ruzini. Hlavným cieľom je zachovanie vzácnych genofondov rastlín aj pre ďalšie generácie.
Nemusím zdôrazňovať, že i dnes sa objavujú hlasy, spochybňujúce takéto inštitúcie. Ak však prosperujúci poľnohospodársky podnik možno vybudovať za 4 či 5 rokov, tak renomovaný výskumný ústav budujú často aj dve - tri generácie talentovaných, múdrych a pracovitých ľudí. Aj preto si myslím, že národné striebro by sa len ľahkomyseľne nemalo vyhadzovať von oknom.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
