Chovateľské podmienky sú pre chovateľov ošípaných zrkadlom vyspelosti poľnohospodárstva v jednotlivých krajinách, a to nielen prvovýroby, ale celej vertikály a určujú jednotlivé možnosti krajín financovať poľnohospodárstvo z vlastných zdrojov. Pri spotrebe 35 kilogramov mäsa na osobu a rok sú základom potravinovej bezpečnosti štátu.
Čísla ukazujú posuny a možnosti v priebehu rokov. Koľko práce sa v jednotlivých krajinách spravilo a koľko práce a výsledkov sme spravili my, na Slovensku. Ako nás zasiahli závažné vírusové ochorenia - africký mor ošípaných (AMO), slintačka a krívačka (SLAK), a po novom aj clá na dovoz bravčoviny do Číny. Pýtajú sa ma: Koľko toho vozíme do Číny? Ja hovorím - nič. Ale ak Španielsko do Číny nevyvezie svoju nadprodukciu, kde bude umiestnená?
Čísla v chove ošípaných v rámci Európy sú v porovnaní so slovenským kontextom zaujímavé. Niekedy sa vynára viac otázok ako odpovedí. No čísla nám pomenujú problémy a kto ich pozná z vnútra, nájde dôvody. Dnes práca a získavanie dát, ktoré trvali dni, vieme spracovať za niekoľko hodín. Prečo to nevyužiť a neobzrieť sa za číslami? Našim heslom by malo byť: Hľadať spôsoby, nie dôvody. Jeden chovateľ ošípaných má v obľube anglickú pesničku s názvom Save Your Tears, s refrénom Save your tears for another day (v preklade - Odlož si svoje slzy na iný deň). Táto pieseň bude zrejme ašpirovať za obľúbenú pre celú živočíšnu výrobu, ak sa niečo v najbližších rokoch nezmení.
Stavy zvierat v kontexte SLAK a AMO
Vývoj počtu zvierat (grafy 1 a 2) nie je spôsobený enormnou snahou o navyšovanie stavov, je spôsobený zákazom presunov zvierat. Prvý výskyt slintačky a krívačky bol 7. 3. 2025 v Maďarsku, a 25. 3. 2025 na Slovensku v okrese Dunajská Streda. Situácie, ktorej sa všetci chovatelia desia, pričom roky sa pýtame na krízové scenáre ich financovania, sa stali skutočné. Ťažko sa vysveľuje, čo všetci prežívali, ale čísla ukazujú jasne. Opatrenia sa uvoľnili 21. 5. a nadôvažok do čísel zasiahol africký mor ošípaných, ktorý 2. mája „zrušil“ 18 500 zvierat.
Chovatelia ošípaných neboli priamo zasiahnutí SLAK-om, ale sekundárne škody rátame v miliónoch eur. Primárne farma zasiahnutá africkým morom ošípaných je zatiaľ bez finančnej pomoci. Veríme však, že všetka práca, ktorú chovatelia vložili do vyčíslenia strát bude vypočutá komisiou a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, rovnako aj v ostatných odvetviach živočíšnej výroby.
Z čísel vyplýva zásadná otázka: Čo ak budeme zavretí o mesiace dlhšie? Kam pôjdu naše zvieratá? V diskusii so spracovateľmi vyplynulo, že v normálnom stave by teoreticky vedeli zvieratá odporaziť v kapacite týždennej produkcie, no je to teoretická krátkodobá možnosť; avšak v prípade takejto krízovej situácie, kedy sa tie týždne zbierali a zvieratá neodchádzali, teda sa kumulovali v tisícoch - každý týždeň zavretia presunov + 20-tisíc zvierat v maštaliach, je už teoreticky nereálne. Prakticky porážali 10-tisíc, a v krátkych sviatočných týždňoch 6-tisíc zvierat týždenne.
Celý príspevok Ing. MARTINA NEVOLNÉHO, riaditeľa Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných - si možno prečítať v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 43.
