V úvode chcem oceniť počin redakcie Roľníckych novín vytvoriť priestor na diskusiu o problematike potravinovej bezpečnosti Slovenska. Súčasne si myslím, že tento priestor by mali v maximálnej miere „využiť“ všetci, ktorým aj v súčasnej zložitej dobe nie je „osud“ slovenského poľnohospodárstva ľahostajný.
V rámci svetových globálnych problémov môžeme potravinové problémy zaradiť medzi najstaršie. V novodobých dejinách sa po poklese produkcie v rokoch 1972 až 1974 diskusia o potravinovom probléme upriamila predovšetkým na potravinovú bezpečnosť a čiastočne aj na cenovú stabilitu základných potravín na medzinárodnej úrovni (World Food Conference, 1974). Následne sa pri potravinovej bezpečnosti začala zohľadňovať aj kvalita a ľudský rozmer. V súčasnosti existuje takmer 200 názorov na potravinovú bezpečnosť.
Slovenská republika akceptuje názor Svetovej konferencie o potravinách (World Food Summit, 1996) podľa ktorého je potravinová bezpečnosť taký stav, keď všetci ľudia majú v ktoromkoľvek čase fyzický, sociálny a ekonomický prístup k dostatočnému množstvu bezpečných a výživných potravín, ktoré uspokojujú ich stravovacie potreby a potravinové preferencie pre aktívny a zdravý život.
V tomto zmysle je ťažiskom potravinovej bezpečnosti SR dostupnosť potravín na území štátu (I. pilier – štát, produkcia + import), prístup k potrave ( II. pilier – ekonomický, sociálny, fyzický), využitie potravy (III. pilier – zabezpečenie stravy primeranej nutričnej hodnoty, zdravotne bezpečné potraviny), stabilita prístupu (prístup bez rizika straty potravy v dôsledku náhlych zmien – krízová prevencia).
Výrazný pokles
Pri národných hospodárskych politikách je žiaduce okrem globálnej (svetovej) potravinovej bezpečnosti definovať a sledovať aj potravinovú bezpečnosť štátu (regiónov). Na tejto úrovni sa za hlavný pilier potravinovej bezpečnosti považuje potravinová sebestačnosť.
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
