Za prvých osem mesiacov tohto roka, členovia Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných (SACHO) prerobili približne 17 miliónov eur. Bravčové mäso zo slovenských tanierov nemizne. Miznú však chovatelia, ktorí ho u nás vyrábajú. Za týmito číslami sú podniky, ktorým dochádzajú sily a aj peniaze na ďalšie fungovanie.
Za každým ukončeným chovom zostávajú roky práce, investície a skúsenosti ľudí, ktorí udržiavali výrobu. Keď predaj zvierat dlhodobo nepokrýva náklady na ich odchov, vyčerpajú sa aj rezervy na najťažšie časy. Práve k tejto hranici sa dnes dostávame. Pokračovať za každú cenu už mnohí finančne nedokážu.
Posledné dva roky hodnotíme ako najhoršie za uplynulé štvrťstoročie. Rok 2026 rozhoduje o budúcnosti mnohých našich chovov. Pri súčasných podmienkach očakávame, že každý náš chovateľ uzavrie rok s hlbokou stratou. Ďalší výrobný cyklus prináša ďalšiu stratu a peniaze na jej krytie dochádzajú.
Viacero vážnych otrasov
Chov ošípaných zasiahlo v krátkom čase niekoľko vážnych otrasov. Skôr než sme sa stihli zotaviť z jedného, prišiel ďalší. Prvú veľkú ranu priniesla v roku 2025 slintačka a krívačka (SLAK). Desať týždňov sme čelili obmedzeniam predaja a presunov. Ošípané sa hromadili v maštaliach, odbyt viazol a boli sme nútení predávať pod trhovou cenou. Zvýšili sa aj úhyny. Straty spojené s reštrikciami dosiahli približne 6 miliónov eur. Zvieratá pritom potrebovali krmivo a každodennú starostlivosť aj vtedy, keď ich nebolo možné riadne predať.
Keď sa odbyt na jeseň začal zotavovať, prišiel ďalší úder. Koncom novembra 2025 sa v Španielsku potvrdil africký mor ošípaných u diviačej zveri. Viaceré tretie krajiny obmedzili dovoz španielskeho bravčového mäsa a súvisiacich produktov. Časť produkcie určenej na vývoz zostala v Európe a prehĺbila pretlak ponuky. Tlak na ceny zasiahol slovenské farmy práve vtedy, keď sme potrebovali nahradiť predchádzajúce straty.
Strata členov SACHO za január až august 2026 dosiahla približne 17 miliónov eur. Ide o tohtoročné hospodárenie; spomínaných 6 miliónov eur súvisí s minuloročnými reštrikciami počas SLAK-u. Do ďalšieho stratového obdobia sme teda vstúpili oslabení. Výkupné ceny naďalej nepokrývajú výrobné náklady a možnosti financovať tento rozdiel sa vyčerpávajú.
Ďalšou ranou je sucho, ktoré zasiahlo celé Slovensko. Chýba vlastné obilie a na dokupovanie krmiva potrebujeme ďalšie peniaze. Naši chovatelia hlásia výpadky úrody kukurice najmenej o 60 percent. Krmivá tvoria približne polovicu výrobných nákladov. Tie sa v septembri pohybovali okolo 1,35 eura na kilogram živej hmotnosti jatočnej ošípanej. Od októbra používame obilie z novej úrody, výrazne drahšie než vlani, a náklady ďalej vzrástli. Každá dodávka krmiva tak prináša tú istú naliehavú otázku: z čoho zaplatíme pokračovanie výroby, keď už dnes predávame so stratou?
Časť chovateľov zvažuje zastavenie inseminácie prasníc. Menej pripustených prasníc znamená menej prasiatok a neskôr menej jatočných ošípaných. Dôsledky sa prejavia s odstupom, pretrvajú však dlho. Zlikvidované základné stádo neobnovíme zo dňa na deň, ani keď sa ceny zlepšia. Nie každý, kto skončí, sa ešte vráti.
Podobné varovanie prichádza z Maďarska. Podľa Gábora Fitosa, výkonného riaditeľa tamojšieho Zväzu chovateľov ošípaných, za posledný štvrťrok skončila približne desatina producentov, s ktorými je zväz v kontakte.
Traja chovatelia na Slovensku už výrobu ukončili. Medzi nimi aj významný slovenský producent, ktorý choval ošípané päťdesiat rokov. Polstoročie práce sa skončilo likvidáciou stáda. Podľa našich informácií ďalšie podniky pripravujú zásadné rozhodnutia v najbližších týždňoch. Obavy zo zatvárania chovov sa už menia na skutočnosť. S každým zatvoreným chovom prichádzame o časť výroby, ktorú Slovensko budovalo celé desaťročia.
Slovenská asociácia chovateľov ošípaných
