V posledných dekádach dochádza k veľkému rozvoju technológií progresívneho poľnohospodárstva naprieč všetkými odvetviami živočíšnej výroby, chov dobytka nevynímajúc. Moderné systémy zahŕňajúce robotiku, automaty a prvky umelej inteligencie majú za cieľ uľahčiť chovateľom každodennú prácu, zefektívniť rozhodovanie a šetriť čas i pracovnú silu.
Zásadnou otázkou však zostáva, ktoré technológie skutočne zlepšujú welfare zvierat a ako správne interpretovať namerané hodnoty. Na tieto otázky sa zameriavame z pohľadu etológie, pričom vychádzame zo súčasných princípov hodnotenia welfare.
Súčasné hodnotenie welfare zvierat využíva model piatich domén, ktorý zahŕňa 4 domény/oblasti - výživu, prostredie, zdravie a správanie. Stav zvieraťa v týchto oblastiach sa premieta do 5. domény - mentálneho stavu. V článku sa zameriame na 1. oblasť - výživu. Predstavíme vybrané smart technológie na výdaj krmiva teľatám a dojniciam a zhodnotíme ich vplyv na welfare, najmä na potravové správanie, sociálne interakcie a vzťah človek - zviera.
Čo očakávať od moderných technológii vo výžive?
Úspešný chov zvierat vychádza z rešpektu k ich prirodzenému správaniu, ktoré úzko súvisí s biologickými a etologickými potrebami. Chovateľ by mal pri výbere technológií vždy zvážiť, či dané riešenie skutočne dáva zmysel z pohľadu fyziológie a správania zvierat. Na trhu je k dispozícii množstvo automatických a robotických systémov, ktoré uľahčujú prácu chovateľovi. Ak sú však použité v type ustajnenia, ktoré biológiu druhu nerešpektuje, môžu prehĺbiť už vzniknutú depriváciu a paradoxne tak úroveň welfare nielen nezlepšiť, ale naopak, zhoršiť.
Pri výbere technológie by si chovateľ mal položiť niekoľko otázok. Môžu zvieratá vykonávať aktivitu spoločne (napr. spoločne prijímať krmivo), alebo ich táto technológia skôr izoluje od stáda/skupiny a od ostatných jedincov? Majú zvieratá dostatok času a priestoru na príjem krmiva? Zodpovedá štruktúra krmiva prirodzeným potrebám zvierat (potreba práce s jazykom, imitujúce trhanie trávy)? Podporuje daná technológia pozitívne sociálne interakcie medzi zvieratami? Umožňuje submisívnym jedincom vyhnúť sa konfliktu s dominantným zvieraťom? Znižuje stres a konkurenciu medzi zvieratami? V neposlednom rade sa chovateľ môže aj pýtať, či daná technológia nenarúša alebo neprináša komplikácie do vzťahu človeka a zvieraťa a tiež, či môže prispieť k pozitívnym emočným stavom.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
