Medzi pestovanými strukovinami existujú výrazné rozdiely v nárokoch na pôdu. K najprispôsobivejším strukovinám sója nepatrí, na rozdiel od hrachu, ktorý sa za predpokladu vlahovej istoty môže pestovať na takmer všetkých pôdach. Na ľahších a stredne ťažkých pôdach sa pestuje šošovica, prípadne lupina a fazuľa, pre stredne ťažké a najmä ťažké pôdy je vhodnejší bôb.
Nároky na pôdu
Vyrovnané porasty a dobrú úrodu sóje možno očakávať len na výhrevných, dostatočne hlbokých a biologicky činných, stredne ťažkých pôdach s dobrou zásobou živín a priaznivým vodno-vzdušným režimom. Medzi vodno-vzdušným režimom pôdy a množstvom a rozdelením vegetačných zrážok existuje určitý nepriamo úmerný vzťah. Čím väčší je deficit zrážok, tým priaznivejší musí byť vodný režim pôdy na pozemku, určenom pre pestovanie sóje. Ľahké piesočnaté pôdy so slabším mikrobiálnym životom a horšou zásobou živín ako aj vlahy, tiež zasolené a kamenisté pôdy nie sú pre pestovanie sóje vhodné. Najmä v chladných a vlhkých ročníkoch sú pre pestovanie sóje nevhodnými uľahnuté a neprevzdušnené, studené ťažké pôdy. A naopak, príliš ľahké piesočnaté pôdy sú nevhodné najmä v horúcich a suchých ročníkoch.
Nežiaduce extrémy, pH pôdy
Nedostatkom vlahy sója trpí hlavne na ľahších pôdach, na ťažších pôdach trpí chladom a sprievodnými znakmi zamokrenia, kým na neštruktúrnych, zlievavých pôdach trpí pôdnym prísuškom. V takýchto podmienkach sa vegetačné obdobie sóje predlžuje, a napokon sója zle a nerovnomerne dozrieva. Pre pestovanie sóje sú preto najvhodnejšie stredne ťažké hlinité až piesočnato hlinité pôdy, dostatočne zásobené humusom. Pri pomaly sa rozvíjajúcej koreňovej sústave reaguje na nedostatok vlahy citlivo. V jarných mesiacoch nie sú korene schopné zásobovať rastlinu vlahou zo spodnejších vrstiev. Avšak sója citlivo reaguje aj na vysokú hladinu spodnej vody, ktorú neznáša.
Podobne, ako pri väčšine druhov strukovín, aj pre pestovateľský úspech sóje má značný význam pôdna reakcia. Slabo kyslá, neutrálna až slabo alkalická pôdna reakcia vyhovuje takmer všetkým strukovinám, výnimkou sú iba lupiny. Optimálnou pôdnou reakciou pre sóju je pH 6,5-7,1 (neutrálne pôdy), avšak slabšiu kyslosť ako aj zásaditosť pôdy sója znesie (pH 5,5-8). V prípade potreby vápnenia – vápni sa ku predplodine, alebo sa vápni najneskôr pri jesennej príprave pôdy.
Zaradenie v osevnom postupe Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe, sú pre sóju príznačné jej agronomické prednosti. Pôdu zanecháva vo vylepšenom stave, preto hlavne v krajinách ako je Slovensko, kde štruktúra rastlinnej výroby je zameraná najmä na obilniny, je vhodné si uvedomiť, že sója umožňuje dosahovanie vyšších úrod hustosiatych obilnín, ako aj vyšších úrod kukurice.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
