Neradostná situácia v sektore mlieka, bravčového mäsa, aj v cenách obilnín sa už naplno prejavuje vo finančnej situácii viacerých poľnohospodárskych podnikov na Slovensku. Nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie plynulého cash flow podnikov je už tento rok seriózne cítiť.
O prístupe VÚB banky ku klientom z poľnohospodárskeho sektora, ktorí sa nachádzajú v problematickej situácii, sme sa rozprávali s Ing. Martinom Hubinským, MBA, segment manažérom pre poľnohospodárstvo VÚB banky.
Ako hodnotíte rok 2015 z pohľadu potrieb financovania poľnohospodárstva a potravinárstva?
Minulý rok bol dosť turbulentný. Úspešný začiatok roka vystriedala kríza realizačných cien mlieka a mäsa, aj pokles výroby niektorých jesenných rastlinných komodít. Zároveň rok 2015 bol rokom, v ktorom bolo potrebné dokončiť realizáciu projektov z Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013. Všetky tieto faktory tlačili na dopyt po financovaní, po krátkodobých, ale aj dlhodobých úveroch, výsledkom čoho bolo neobvyklé vysoké tempo rastu trhu úverov v poľnohospodárstve aj v potravinárstve, ktoré dosiahlo až okolo 13 percent. Pokiaľ ide o VÚB banku, tá rástla dokonca rýchlejšie ako trh, náš stav úverov sa zvýšil až o 30 percent. Je to hlavne preto, že sme sa snažili napĺňať požiadavky našich klientov. Do prevádzkového financovania sme naliali takmer 40 mil. EUR najmä formou klasických prevádzkových úverov alebo financovania záväzkov podnikov. Dosť veľa investícií bolo smerovaných aj do nákupu poľnohospodárskej pôdy, v podmienkach VÚB to bolo niekoľko desiatok. Cieľom týchto nákupov bola stabilizácia obrábaných výmer, niekde aj rozširovanie výroby.
Na druhej strane ceny úverov výrazne klesli, vďaka čomu sa stali dostupnejšími. Európska centrálna banka znižovala sadzby EURIBOR a niektoré krátke splatnosti sa dostali až do záporných hodnôt. Banky, ktoré majú veľké finančné vklady od svojich klientov, tak mohli poskytovať klientom oveľa nižšie sadzby ako boli zvyknutí v minulosti. Navyše agrosektor je vo VÚB banke vnímaný ako veľmi nízko rizikový. Vzhľadom na to, že máme veľmi nízku mieru nesplácania úverov, vždy sme sa vedeli s klientmi rozumne dohodnúť.
V predchádzajúcich obdobiach sme zaviedli aj novinku - začali sme financovať priame platby až do výšky 150 percent nároku, čo každému podniku mohlo okamžite priniesť celkom slušnú likviditu s tým, že splatnosť je odložená až do 30.6.2017. Proces spracovania takejto žiadosti je veľmi rýchly, úver je krytý budúcimi dotáciami, čo je pre banku bezpečné a z toho titulu si môže klient zaobstarať najvýhodnejšiu úrokovú sadzbu z produktov, ktoré poskytujeme poľnohospodárom. Ide teda o najlacnejší úver s minimálnym zabezpečením. Pri úvere na financovanie priamych platieb alebo dotácií nemá náš klient počas jeho životnosti žiadne náklady spojené s prevádzkou úveru. To znamená, že úroky a poplatok za dojednanie úveru sú splatné až na konci obdobia.
Ak by som to zhrnul, percentuálne má dnes VÚB banka trhový podiel niekde na úrovni 22 percent, vo financovaní dotácií takmer 30 percent, čo nám spolu s našimi konkurentmi dáva celkom významnú trhovú pozíciu z pohľadu financovania sektora. Keď si vezmem do úvahy, že priame platby sú niekde vo výške 440 -500 mil. Eur ročne, financovanie len poľnohospodárskych prvovýrobných podnikov komerčnými bankami je na úrovni 600 - 650 mil. EUR.
Ku koncu roka 2015 sa poľnohospodári stretli s problémami pri uzatváraní zmlúv na priame platby. Ako to ovplyvnilo ich možnosť žiadať o úvery na budúce priame platby?
Táto otázka bola veľakrát položená pri rokovaniach s klientmi, s komorami alebo so záujmovými združeniami. Je to neobvyklá situácia, s ktorou sme sa doteraz v takomto veľkom meradle nestretli. Postavili sme sa k problému čisto pragmaticky. Vieme, že takýto výpadok v likvidite by klientom spôsobil naozaj veľké problémy, a preto sme im umožnili načerpať nové úvery na dotácie v roku 2016, aj keď ešte nemali v rukách rozhodnutie za rok 2015. Tieto úvery sú splatné až 30.6. 2017. Peňažný tok našich klientov (týkalo sa to viac ako 10 percent našich klientov – poľnohospodárov) tak ostal nedotknutý a pokiaľ možno hovoriť o vplyve na klienta, tak skôr len v psychologickej rovine, že sa stretli s niečím, čo predtým nebolo. Dnes je už situácia stabilizovanejšia, dotácie už chodia na naše účty, staré záväzky sa vysporadúvajú, nové úvery sú načerpané, takže sme spoločne s farmármi zvládli plynulý prechod týmto obdobím.
Budú sa podľa vás meniť požiadavky poľnohospodárov na potrebu financovania v tomto roku?
Naša stratégia pre rok 2016 je v tej istej miere udržať alebo navýšiť našu úverovú angažovanosť. Zaoberáme sa prípravou na financovanie projektov z nového programovacieho obdobia, ktorých je naozaj veľa a chceme pokračovať v stratégii financovania do výšky150 percent z dotácií. Uvedomujeme si, že rok 2016 bude pre prvovýrobcov mäsa a mlieka mimoriadne náročný. Preto pokiaľ sa nevyrieši súčasná ťažká situácia, chceme našim klientom umožniť vykryť výrobu v tomto roku. Predpokladáme, že aktuálny stav bude mať vplyv aj na plánované investície. Najhoršie je, že zatiaľ nie je na stole nejaké rozumné riešenie. Z rozhovorov s poľnohospodármi, hlavne s tými, ktorí majú veľkú výrobu mlieka, sa dozvedám, že stoja pred rozhodnutiami, či výrobu mlieka likvidovať alebo redukovať. Viaceré podniky sa k takýmto riešeniam priklonia a ani sa im nie je čo čudovať, pretože umiestňovať dlhodobo zisky z rastlinnej výroby do živočíšnej, ktorá ich všetky pohltí, podniky zabíja. Mnoho manažérov si to uvedomuje a vedia, že to nie je krátkodobý problém. Aj banka je tu na to, aby mohla v takýchto krízových časoch pomôcť. Naša filozofia je taká, že nie sme banka len do dobrých časov, ale našich klientov sa snažíme podržať aj v nepriaznivých obdobiach. Sme vždy pripravení s klientom rokovať a nájsť spoločne optimálne riešenie. Dôležité je komunikovať hneď v prvom momente, keď sa problém objaví, nie až keď už je neskoro.
Vidíte nejakú možnosť, ako zvrátiť trend rušenia chovov a nerentabilných cien mlieka a mäsa?
Môžeme sa pozrieť ako to funguje v krajinách ako Holandsko alebo Francúzsko, kde sú skúsenosti s výrobou mlieka na vyššej úrovni. I keď aj tam je súčasná situácia veľmi ťažká, je iná. Výrobcovia mlieka alebo mäsa zapojení do finalizácie, sú spoluvlastníkmi spracovateľských podnikov, zatiaľ čo na Slovensku je farmár ten, ktorý sa najviac narobí a najmenej získa. Možno sa to jednoducho povie, ale práve finalizácia je cesta, ako sa z tejto nepriaznivej situácie dostať. Je to úloha aj na exekutívu. Nielen podporovať prevádzku, aj keď aj to je dôležité, ale inšpirovať sa zahraničnými trhmi a pristúpiť k združovaniu farmárov až po úroveň výroby finálnych výrobkov.
Mala by banka záujem vstúpiť do investičného partnerstva spolu s prvovýrobcami?
VÚB banka si stanovila agrosektor a potravinárstvo ako strategické sektory už pred viacerými rokmi. Dnes k tomu pribudli aj všetky naše dcérske firmy zo skupiny a v neposlednom rade naša materská spoločnosť, ktorá je v Taliansku kľúčovým hráčom na trhu. Z toho všetkého vyplýva, že pomoc našim klientom, ktorých v agrosektore nemáme málo, je pre nás strategická a dokonca by sme ju vítali. Čiže v tejto fáze môžem povedať, že určite by sme na takýchto projektoch chceli spolupracovať. Samozrejme by museli byť dobre pripravené, vrátane zapojenia exekutívy. Môžem povedať príklad ako to funguje v Taliansku. V januári tohto roka bola podpísaná dohoda medzi našou materskou spoločnosťou Intesa Sanpaolo a talianskym štátom o podpore agrosektora zameranej na spracovanie, export a zahraničné investície. Suma bola vyčlenená na 6 miliárd EUR, čo je obrovská suma aj pre taliansky trh. Vláda si stanovila, že bude v tejto krízovej dobe podporovať poľnohospodárov, našla si na to kľúčovú banku na trhu, s ktorou podpísala dohodu a dnes už stoja pred jej realizáciou. Čiže toto je možno cesta, ako by štát spolu s tromi kľúčovými bankami, ktoré spolu financujú 80% sektora na slovenskom trhu, mohol nájsť spoločnú dohodu. Tieto tri banky by ju určite uvítali a jej cieľom by bolo práve pomôcť pri realizácii projektov finalizácie. Viem si to predstaviť a môžem povedať, že by sme pri uskutočňovaní takýchto projektov chceli byť.
Malvína Gondová
