14.05.2021 | 11:05
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Spôsoby a technické zabezpečenie aplikácie tuhých PH

Používanie priemyselných hnojív je stále považované za jeden z najdôležitejších intenzifikačných faktorov rastlinnej výroby. Zároveň však platí, že náklady na priemyselné hnojivá patria v poľnohospodárskych podnikoch k čoraz významnejším finančným položkám. Aj z tohto hľadiska bude asi dobré vedieť, ako tieto drahé materiálové vstupy správne, hospodárne a efektívne využiť.

Priemyselné hnojivá svojimi vlastnosťami a obsahom živín ovplyvňujú úrodnosť pôdy, dostupnosť živín pre rast poľnohospodárskych plodín a tým priamo ovplyvňujú aj veľkosť dosahovanej produkcie. Intenzívnou rastlinnou výrobou dochádza k vysokému úbytku živín z pôdy. Tieto je potrebné pravidelným hnojením dopĺňať a dbať tak na optimálny pomer minerálnych zložiek v pôde.

Podľa niektorých autorov, ak sa v súčasnosti diskutuje o efektívnom využívaní vstupov v systéme rastlinnej výroby, je potrebné zdôrazniť, že efektívne využívanie priemyselných hnojív v sebe nezahŕňa len stránku ekonomickú, ale ide tu predovšetkým o efektívnu aplikáciu tejto suroviny mechanizačnými prostriedkami vzhľadom na priestorové diferencovanie živín a vlastností pôdy na pozemku. Taktiež je nevyhnutné poukázať na efektívnosť prístupu týchto živín pre rast a vývoj rastlín. Všetky tieto tri faktory spojené s efektívnym využívaním hnojív sú ovplyvňované tak ich fyzikálno-mechanickými a chemickými vlastnosťami, ako aj správnym dodržaním agrotechnických požiadaviek pri ich aplikácií.

 

Dva spôsoby aplikácie priemyselných hnojív

 

V súčasnej praxi používané spôsoby aplikácie priemyselných hnojív možno v podstate rozdeliť na tzv. konvenčný spôsob hnojenia a modernejší spôsob, ktorý je označovaný ako variabilné hnojenie.

Pri konvenčnom (tradičnom) spôsobe hnojenia priemyselnými hnojivami sa stanoví tzv. uniformná dávka tohto materiálového vstupu, ktorou sa vyhnojí celý pozemok bez ohľadu na premenlivosť pôdnych a topografických podmienok. Pri stanovení vhodnej dávky hnojiva sa často vychádza iba z bilancie potreby živín pre následnú plodinu, v lepšom prípade stanoveniu vhodnej dávky predchádzajú rozbory za účelom zistenia zásob živín v pôde. Na základe takéhoto prístupu sa pre stanovenie priemernej dávky hnojiva odoberajú vzorky pôdy náhodným spôsobom z rôznych miest poľa a následne sú zmiešané. Takýmto spôsobom sa vytvorí zložená zmes vzorky, ktorá je v ďalšom postupe analyzovaná. Na jej základe sa stanoví uniformná (jednotná) dávka fosforečného, draselného alebo dusíkatého hnojiva, ktorá sa použije na celom pozemku, a to či už formou rozhadzovania naširoko, alebo do pásov. Hlavnou nevýhodou tohto spôsobu hnojenia býva to, že v jednotlivých častiach pozemku, ktoré majú vyšší obsah živín a pôda nie je schopná prijať ďalšie množstvá, môže dochádzať k lokálnemu prehnojeniu a následnému neefektívnemu využívaniu hnojív.

Pred nástupom presného poľnohospodárstva sa variabilita podmienok v rámci pozemku chápala ako faktor, ktorý môže pestovateľ rešpektovať len vo veľmi malej miere. V skutočnosti však táto variabilita môže byť pri súčasných technických riešeniach pomerne presne definovaná (kvantifikovaná) a využitá pri stanovení vhodnej (modifikovanej) dávky priemyselných hnojív.

V dostupných literárnych zdrojoch sa uvádza, že variabilné hnojenie zaraďujeme v systéme presného poľnohospodárstva do tzv. technológie variabilného dávkovania vstupov (VRT - Variable Rate Technology), ktorá v sebe nezahŕňa len priestorovo diferencovanú aplikáciu hnojív, ale aj efektívnu reguláciu ostatných vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby (napr. aplikácia pesticídov, sejba, spracovanie pôdy, ...).

Na rozdiel od tradičného konvenčného spôsobu hnojenia variabilné hnojenie umožňuje efektívne rozdelenie hnojiva v rámci produkčných zón pozemku, ktoré sú charakterizované rôznou úrodnosťou. To znamená, že na jednotlivé časti pozemku, ktoré sú schopné prijať a využiť väčšie množstvo živín, ako priemerné množstvo hnojiva aplikované konvenčným spôsobom hnojenia, je dávka zvýšená tak, aby bola správne využitá produkčná schopnosť pôdy. Je predpoklad, že tieto plochy pozemku môžu poskytnúť aj väčšiu hektárovú úrodu. A podobne, v menej úrodných zónach pozemku, ktoré nie sú schopné využiť toto množstvo živín, sa aplikuje menšia dávka. Takýto prístup k hnojeniu umožňuje zredukovať celkové množstvo hnojiva a prispieť tak k určitému ekonomickému zníženiu nákladov na hnojivo.

S využitím dostupných zdrojov spracoval:

doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.

Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2023 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down