Rastliny, pri pestovaní ktorých vzniká ako vedľajší produkt slama, sú u nás zaradené v osevných postupoch prakticky vo všetkých výrobných oblastiach, t.j. kukuričnej, repárskej, zemiakárskej a v nemalej miere aj v horskej. V jednotlivých oblastiach sú rozdielne klimatické aj pôdne podmienky, a to často ovplyvňuje tak termín, ako aj spôsob zberu slamy.
Úrody slamy sa pri konvenčných plodinách, v závislosti od druhu a odrody, zvyčajne pohybujú na úrovni 0,6 až 1,5 násobku úrody zrna, v niektorých prípadoch však môžu byť aj vyššie. Získané množstvo slamy závisí od viacerých faktorov. Okrem rozlohy osiatych plôch je dôležitým faktorom druh či odroda pestovanej plodiny. S rozšírením a vývojom kombajnov v druhej polovici 20. storočia bol nastolený trend znižovania podielu slamy na celkovej hmote rastlín z dôvodu uľahčenia priechodnosti materiálu mlátiacim ústrojenstvom a s cieľom zvýšenia kvality výmlatu a výkonnosti kombajnov. Od deväťdesiatych rokov bol tento trend ešte podporený znižovaním stavov dobytka a postupným rozširovaním bezpodstielkových technológií v živočíšnej výrobe.
Technologické postupy spracovania a zberu slamy
V praxi je využívaných niekoľko alternatív spracovania slamy. V prípadoch, kedy je slamy málo, alebo pre ňu nie je vhodné využitie, je najčastejšie slama rozdrvená a rozhodená po poli pomocou drviča integrovaného na kombajne. Tento spôsob spracovania slamy je výhodný najmä preto, že ho možno realizovať v rámci jednej operácie spoločne so zberom zrna, nevyžaduje samostatnú technologickú operáciu spojenú s obstaraním a prevádzkou samostatného stroja a s prejazdmi po pozemku. Obľúbenosť tohto spôsobu spracovania v našich podmienkach rastie.
V prípadoch, kedy je pre slamu k dispozícii vhodné využitie, je jej spracovanie zamerané na efektívny zber, úpravu (transformáciu) do požadovaného stavu a racionálnu dopravu na miesto uskladnenia. V takýchto prípadoch sú takmer výhradne využívané technológie zberu s využitím zberacieho lisu alebo zberacej rezačky. Hlavne spôsoby lisovania slamy do obrých balíkov v súčasnosti takmer vytlačili v minulosti najčastejšie využívaný systém zberu a dopravy pomocou zberacích vozov.
Pri zbere slamy s použitím zberacej rezačky je možné materiál zbierať z riadku, alebo aj nastojato pomocou žacích adaptérov. Výstupný materiál je od rezačky dopravovaný pomocou veľkoobjemových dopravných prostriedkov vo forme rezanky na miesto skladovania. Vzhľadom k nízkej objemovej hmotnosti vniknutej rezanky je tento spôsob zberu akceptovateľný iba pri doprave materiálu na krátke vzdialenosti. Pri skladovaní zaberie rezanka v porovnaní so slamou zlisovanou do balíkov dvakrát až trikrát väčší objem.
Najpoužívanejší spôsob je lisovanie
Pre zber slamy je v podmienkach súčasného poľnohospodárstva najčastejšie využívaná alternatíva s využitím zberacích lisov na pravouhlé, prípadne valcové balíky v druhej fáze zberu zrnín. V prvej fáze zberu sú oddelené semená, alebo celá vrchná časť rastlín. Prvá fáza zberu je spravidla vykonaná obilným kombajnom. Lis následne zbiera materiál z riadku. Operáciu možno zefektívniť predchádzajúcim zhrnutím riadkov. Ako už bolo spomenuté, tento spôsob zberu stále vo väčšej miere nahrádza ešte v nedávnej minulosti častejšie využívané alternatívy zberu slamy s využitím zberacieho voza.
Hlavným dôvodom je fakt, že preprava voľne loženej slamy je menej efektívna a nákladnejšia, pretože veľkosť ložného priestoru dopravných prostriedkov je obmedzená predpismi o premávke na pozemných komunikáciách. Dopravné prostriedky jazdia pri doprave stebelnatých plodín vyťažené na 20 až 50%. Doprava zhutnených materiálov je vzhľadom k vyššej objemovej hmotnosti efektívnejšia.
V prípade využitia zberacích lisov má výstupný materiál najčastejšie formu veľkoobjemových balíkov. Lisované balíky padajú na pozemok, odkiaľ sú potom pomocou nakladača, manipulátora alebo hydraulickej ruky naložené na dopravný prostriedok a odvezené na miesto skladovania. Menej využívané sú lisy, ktoré slamu lisujú do formy malých balíkov, paketov, brikiet alebo peliet.
Moderný zberací lis musí byť podľa definície v odbornej literatúre schopný plynule zobrať z riadkov suchý alebo zavädnutý stebelnatý materiál a zlisovať ho, prípadne zviazať do rovnakých výliskov pri nastaviteľnej veľkosti a zlisovateľnosti. Výlisky, najčastejšie balíky, sú buď umiestnené na strnisko, alebo priamo naložené na dopravné prostriedky. V súčasnosti sú používané lisy, ktoré lisujú zbierané suroviny do nasledujúcich foriem balíkov:
a) malé, pravouhlé s hmotnosťou 20 až 35 kg, umožňujúce ručnú manipuláciu,
b) veľké, valcové, kruhového prierezu s hmotnosťou 190 až 500 kg,
c) prípadne obrie pravouhlé obdĺžnikového alebo štvorcového prierezu s hmotnosťou 380 až 600 kg.
K tvorbe balíkov sú používané zvinovacie lisy (tie možno podľa konštrukčného riešenia rozdeliť na lisy s pevnou komorou a lisy s variabilnou komorou, ktoré môžu pri rovnakej zlisovateľnosti produkovať balíky o rôznej veľkosti), piestové lisy a v malej miere aj lisy závitovkové.
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
