13.07.2011 | 11:07
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Spotrebná daň na víno je ekonomický nezmysel

Od roku 2002, kedy bola v SR prvýkrát zavedená nulová sadzba spotrebnej dane na víno, sa vinári pravidelne stretávajú so snahou štátu o jej opätovné zavedenie. Doteraz boli so svojimi argumentmi úspešní, no teraz to vyzerá tak, že rezort financií je rozhodnutý túto daň zaviesť stoj čo stoj. Na to, čo by tento krok pre náš vinohradnícko – vinársky komplex znamenal, sme sa opýtali Igora MANCELA, predsedu Zväzu vinohradníkov Slovenska.

Vinári a vinohradníci odmietajú návrh Ministerstva financií SR na zavedenie spotrebnej dane na tiché vína. Prečo si myslíte, že by práve víno malo byť oslobodené od spotrebnej dane, keď pivo a alkohol nie sú?

„Ak si odmyslíme kultúrne a zdravotné dôvody, ktoré niekomu môžu pripadať príliš subjektívne, tak sú na to aj finančné a praktické dôvody. Výroba litra liehu priemyselným spôsobom je neporovnateľne lacnejšia ako výroba toho istého množstva alkoholu vo víne. Spotrebná daň tento rozdiel čiastočne vyrovnáva, preto sú reči o spravodlivosti rovnakého zdanenia tvrdého alkoholu a vína ekonomickým nezmyslom. Okrem toho, vinárstvo vytvára neporovnateľne viac pracovných príležitostí a kultivuje krajinu. Na Slovensku máme zhruba 25-tisíc majiteľov väčších či menších vinohradov. Máme otvorené hranice s vinárskymi štátmi Rakúskom, Maďarskom a Českou republikou, ktoré majú nulovú sadzbu spotrebnej dane na víno. Domáca výroba vína, na rozdiel od liehu, nie je trestný čin, ale je povolená a rozšírená. V takýchto podmienkach nie je možné zabezpečiť efektívny výber spotrebnej dane. Predstava MF SR o výnose tejto dane, ktorá vôbec nepočíta s daňovými únikmi, alebo nákladmi na správu a kontrolu spotrebnej dane, je celkom mimo reality.“

Aké sú vaše hlavné argumenty proti zavedeniu spotrebnej dane? Čo by to v praxi spôsobilo?

„Je to v prvom rade ekonomický nezmysel. Škody a straty spôsobené týmto nápadom prevýšia príjmy. Vinári, ktorí sa nebudú plateniu spotrebnej dane vyhýbať, budú mať ďalšie dodatočné náklady na daňový sklad, kalibráciu nádob a podobne. Ich konkurenčná schopnosť oproti dovozcom vína sa zhorší. Pomôže to však takzvaným „garážovým“ producentom. Ich vína vyrábané bez toho, aby odvádzali spotrebnú daň a DPH, budú môcť byť lacnejšie až o jedno euro za liter, a to je veľa. Je to ale „cesta do pekla“. Na Slovensku nie je veľa vinárov, ktorí dokážu vyžiť len z predaja najvyššieho trhového segmentu, teda špičkových vín pre vinotéky a reštaurácie. Väčšina producentov potrebuje aj nižší segment. Ale ak ich z neho vytlačia lacnejší čierni výrobcovia a dovozcovia, tak potom skrachujú. Navyše, v podmienkach ilegálnej malovýroby sa nedá dosahovať špičková kvalita, nie je možné ju ani propagovať a kultivovať na výstavách, súťažiach či festivaloch. Bol by to obrovský krok späť, ekonomický i kultúrny.“

Kto by na to najviac doplatil? Veľkí či malí vinári, alebo vinohradníci?

„Momentálne sú najohrozenejší vinohradníci. Každoročne prichádzame o stovky hektárov vinohradníckych plôch o ktoré sa nemá kto starať, lebo sa to nevypláca. Výmera viníc klesla z približne 35-tisíc hektárov, ktoré sme mali v 70-tych rokoch minulého storočia, na súčasných 9 800 hektárov, pričom proces úbytku vinohradov sa stále nepodarilo zastaviť. Ak klesne výmera pod určitú kritickú hranicu, bude to znamenať aj koniec slovenského vinárstva, ktoré sa za posledných desať rokov dostalo na špičkovú úroveň. Zavádzanie spotrebných daní so všetkými negatívnymi dopadmi, keď ČR výrobu vína priamo finančne podporuje a keď Maďarsko napriek oveľa horším rozpočtovým problémom výber spotrebnej dane z vína zrušilo, môže byť tou poslednou ranou, ktorá toto odvetvie s tisícročnou tradíciou dorazí.“

Asociácia platiteľov spotrebnej dane z liehu a liehovín tvrdí, že neplatenie spotrebnej dane na víno je vlastne dôvodom veľkého dovozu lacného a často i nekvalitného vína na Slovensko. Aký je váš názor?

„Je to len taký strašiak a navyše používaný v rozpore s logikou. Čísla totiž nepustia. Na Slovensku sa ročne vypije okolo 9 litrov čistého alkoholu na osobu. Víno sa na tom podieľa čiastkou 1,4 litra pri priemernej spotrebe 13 litrov vína na osobu. Drvivá väčšina skonzumovaného alkoholu teda pripadá na destiláty. Tvrdiť v tejto situácií, že štát má svojimi opatreniami zabrániť presunom spotreby smerom k vínu, to je už na hranici zdravého rozumu. Počuli sme však aj takéto argumenty. Zavedenie spotrebnej dane na víno spôsobí, že víno z dovozu bude v porovnaní s domácim ešte lacnejšie, lebo dovozcovia nebudú mať dodatočné náklady ako domáci producenti. Ide teda o opatrenie na podporu dovozu vína a nie naopak. Samozrejme, boli by sme radi, keby z nášho trhu zmizli podradné vína, ktoré sú často pod úrovňou toho, čo sa ešte dá vínom nazvať. Ale určite sa to nedosiahne tým, že sa ekonomicky zvýhodnia.“

Keď už sme spomenuli dovoz vína, prečo je podľa vás jeho import taký veľký? Dá sa to nejakým spôsobom eliminovať?

„Slovensko nebolo nikdy krajinou vhodnou na lacnú veľkovýrobu vína. Naše pôdne a klimatické podmienky predurčujú vinárov vyrábať vína strednej a vyššej kvality. Trh si však stále žiada najmä lacnejšie vína. Nakoľko sme členmi EÚ, nie je možné dovoz vína eliminovať administratívne. Môžeme len dúfať, že situácia sa bude vyvíjať podobne ako v susednom Rakúsku, kde po vstupe do EÚ dovoz vína prudko vzrástol, ale po čase sa domáci zákazníci opäť vrátili k rakúskym vínam, hoci majú k dispozícií aj lacnejšie, talianske alebo maďarské vína.“

Naše vinohradníctvo je v podstate už dvadsať rokov v hlbokej recesii, pritom v mnohých regiónoch sú veľmi dobré podmienky pre jeho rozvoj a má dokonca nezastupiteľné miesto v krajinotvorbe. Prečo sme dopustili takýto stav a hlavne, dá sa to zmeniť k lepšiemu?

„Toto je otázka na dlhšiu diskusiu. Veľmi zjednodušene môžem povedať, že kým ceny všetkých vstupov do vinohradníctva vzrástli v porovnaní s koncom 80-tych rokov v priemere päť násobne, cena hrozna sa udržuje takmer rovnaká. Okrem toho, najlepšie vinohradnícke pôdy boli často na miestach, o ktoré mali eminentný záujem developeri – napríklad v blízkosti Bratislavy. K tomu môžeme pripočítať viaceré nekoncepčné alebo úplne pomýlené opatrenia štátu – napríklad v dobe pred vstupom do EÚ, keď ČR masívne podporovala výsadbu nových vinohradov, sme na Slovensku schvaľovali každoročné kvóty pre zvýhodnený dovoz vína alebo muštu. Východisko zo súčasného nelichotivého stavu je jediné. Sústrediť sa na to, v čom sme dobrí. Slovenské biele vína možno už dávnejšie zaradiť medzi svetovú špičku, veľkému záujmu sa tešia aj vína ružové alebo nové slovenské odrody červených vín. Chce to však ešte čas, aby sme si mohli povedať, že sa toto odvetvie ako také posunulo vpred. Aj preto sú vinári a vinohradníci zdesení takými krokmi, ako je spomínaná spotrebná daň. To iba vráti slovenské vinárstvo späť k domácej výrobe a do garáží.“

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down