04.02.2022 | 12:02
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Ťahová sila, ťahový výkon a spotreba paliva

Náklady na pohonné hmoty pre užívateľov mobilnej poľnohospodárskej techniky predstavujú významnú a niekedy dokonca zásadnú položku celkových nákladov, v prepočte na jednotku spracovanej plochy alebo produkcie. Výrobcovia mobilnej techniky resp. spaľovacích motorov sú nútení z konkurenčných dôvodov, ale aj príslušnou legislatívou znižovať spotrebu paliva, pretože produkcia emisií závisí okrem iného aj od spotreby paliva. 

Minimalizačné technológie obrábania pôdy tiež možno považovať za dôsledok, alebo skôr prostriedok a vôbec jednu z možností znižovania spotreby paliva v poľnohospodárstve. Aj keď určité rezervy existujú vždy a všade, v poľnohospodárstve sú štandardné rezervy a možnosti v oblasti znižovania spotreby paliva do značnej miery obmedzené celým radom neovplyvniteľných faktorov, ako sú, pôdne, terénne a klimatické podmienky, agrotechnické termíny a ďalšie. Napokon súčasný pomer medzi vstupmi a výstupmi vyjadrenými v cenových reláciách je v slovenskom poľnohospodárstve ako celku nepriaznivý, na čom majú svoj podiel aj náklady na pohonné hmoty a samozrejme ich cena. 

 

Pohľad do minulosti

 

V roku 1962 bol uvedený do prevádzky ropovod „Družba“, ktorým sa dopravovala ropa z bývalého Sovietskeho zväzu do Slovnaftu, ktorý v tom čase spracovával 6 miliónov ton ropy ročne. Vtedy bola u nás cena benzínu 2,10 a motorovej nafty 2 koruny za liter. Vládnym nariadením zo dňa 31. Decembra 1960 boli stanovené nákupné ceny poľnohospodárskych produktov, pričom nákupná cena potravinárskej pšenice bola 1400 korún za tonu. Za túto sumu bolo možné nakúpiť 700 litrov motorovej nafty. Každý si dokáže jednoducho spočítať, aká by musela byť v súčasnosti nákupná cena potravinárskej pšenice, aby v cenových reláciách jedna tona zodpovedala 700 litrom motorovej nafty. Možno si položiť otázku aj inak, aká by mala byť cena nafty, aby za nákupnú cenu jednej tony potravinárskej pšenice bolo možné kúpiť 700 litrov nafty. Či už budeme kalkulovať tak, či onak, v každom prípade nám vyjdú čísla, ktoré možno považovať za nikdy neuskutočniteľný sen. Samozrejme, že aj pri ostatných produktoch rastlinnej i živočíšnej výroby, by sme dospeli k číslam, ktoré nie sú vonkoncom lichotivé, aj keď výnimky potvrdzujú pravidlo. Po prečítaní vyššie uvedených riadkov, si niekto z pamätníkov nostalgicky zaspomína na tie časy s poznámkou, že vtedy nám Rusi dodávali ropu za symbolické ceny. Pravdou je, že v tom čase sa tona sovietskej ropy dovážala do bývalého Československa za 285 korún, kým cena arabskej bola 1200 až 1500 korún za tonu. Iste bude zaujímavé s odstupom času spomenúť, že v roku 1973 bola u nás priemerná mzda v národnom hospodárstve 2171 korún, pričom cena benzínu aj motorovej nafty zostávala na pôvodnej hodnote z roku 1962, hoci svetom už otriasala ropná kríza. K zmene došlo až v roku 1974, keď benzín Špeciál, ktorý stál 2,40 koruny zdražel na 4,30 koruny za liter, pričom cena motorovej nafty zostala na pôvodnej hodnote 2 koruny za liter. Snáď je vhodné pripomenúť, že v tej dobe cena motorovej nafty bola zaujímavá jedine pre verejný sektor, pretože osobné automobily vybavené vznetovým motorom prakticky u nás neexistovali. Z dnešného pohľadu možno konštatovať, že neuveriteľne nízke ceny motorovej nafty a vôbec energie viedli k trestuhodnému energetickému hazardu, keď cena motorovej nafty používanej na kúrenie bola 90 halierov za liter. V dôsledku uvedenej skutočnosti nastal dovtedy nevídaný prechod vo vykurovaní, z tuhých palív na kvapalné, v tomto prípade na motorovú naftu. Lenže takýto energetický a súčasne ekologický hazard, v nevídanom rozsahu existuje aj v súčasnosti v individuálnej osobnej doprave, kde účinnosť využitia tepelnej energie nedosahuje ani 3 percentá. 

Pre úplnosť treba pripomenúť, že ropnú krízu v roku 1973 odštartovala tzv. októbrová vojna medzi Izraelom a Egyptom. Nasledovalo embargo arabských krajín na vývoz ropy do USA a do viacerých štátov západnej Európy, ktoré vo vojne podporovali Izrael. Ropnú krízu v tom čase nazývali aj ropný šok. Že sa skutočne jednalo o šok, to potvrdzujú aj nasledovné skutočnosti. V roku 1970 stál barel (159 litrov) arabskej ropy 1,35 dolára, v roku 1973 priemerne 2,10 dolára a v roku 1974 9,60 dolára. Ako je všeobecne známe, všetky doterajšie menšie alebo väčšie ropné krízy a vôbec cenové výkyvy ropy, boli vyvolané vojensko-politickými aktivitami na Blízkom východe. Avšak tá pravá a neodvratná ropná kríza ešte len príde, keď sa vyčerpajú celosvetové zásoby ropy, čo podľa odborníkov nastane v polovici tohto storočia. Bude to šok, z ktorého sa ľudstvo pravdepodobne len  tak ľahko nespamätá. V odborných kruhoch sa však vyskytujú názory, že ropnému resp. energetickému šoku bude predchádzať šok ekologický.

 

Vznetové motory dosahujú vrchol svojich možnosti

 

Dosiahnutý stupeň vývoja spaľovacích motorov najmä vznetových, z hľadiska mernej spotreby paliva sa zdá byť na vrchole technických možností. Preto nemožno v tomto smere do budúcna očakávať závratné zmeny, aj keď nič nemožno s istotou vylúčiť. Skôr treba vychádzať z toho, že vznetové komôrkové motory v polovici minulého storočia dosahovali pri menovitom režime mernú spotrebu paliva okolo 270 g.kWh-1 (270 gramov na kilovathodinu). Boli to motory buď s tzv. vírivou komôrkou, ktorá tvorila 80 % kompresného priestoru alebo predkomôrkou, ktorá tvorila iba 30 % kompresného priestoru. Tieto motory mali pomerne mäkký chod v dôsledku postupného horenia paliva, ale aj menšiu tepelnú účinnosť (cca 30 %), ktorá mala za následok vyššiu mernú spotrebu paliva v porovnaní so súčasnými vznetovými motormi. Komôrkové vznetové motory sa vyznačovali aj zhoršenou štartovateľnosťou za nízkych teplôt, takže boli štandardne vybavené žhaviacimi sviečkami, ktorých žeraviace časti  zasahovali priamo do spaľovacej komôrky. Dokonca niektoré výkonnejšie komôrkové motory pásových traktorov a zemných strojov boli vybavené zážihovým spúšťacím motorom namiesto elektrického spúšťača. Avšak aj napriek vyššej mernej spotrebe paliva, komôrkové vznetové motory sa ešte koncom minulého storočia používali aj v osobných automobiloch z dôvodu mäkšieho chodu a napokon aj nižšej hlučnosti.

Vzrastajúce požiadavky na znižovanie mernej spotreby paliva jednoznačne spôsobili prechod od komôrkových vznetových motorov k motorom s priamym vstrekom paliva do spaľovacieho priestoru nad piestom. Za účelom dokonalejšieho premiešania vstrekovaného paliva so vzduchom a tým aj dokonalejšieho spaľovania boli vyvinuté rôzne tvary spaľovacieho priestoru priamo v dne piesta. Začali sa používať viacotvorové vstrekovacie dýzy, pričom sa súčasne zvýšili aj otváracie tlaky vstrekovacích dýz až na hodnotu 20 MPa (200 barov). Vstrekovacie čerpadlá zostali bez podstatných zmien, len výnimočne sa namiesto radových používali rotačné s rozdeľovačom. Zavedením priameho vstreku paliva a s tým súvisiacich konštrukčných zmien sa dosiahlo zníženie mernej spotreby paliva z 270 na 250 g. kWh-1, čo pri motore s menovitým výkonom 100 kW predstavuje hodinovú úsporu 2000 gramov, v prepočte 2,5 litra.

prof. Ing. Anton Žikla, CSc.

                                                                                                 doc.  Ing. Ján Kosiba, PhD.

SPU v Nitre

FOTO-Autor a Archív

Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down