
Jednoznačné dôsledky tohtoročného extrémneho sucha boli zrejmé aj na tohtoročnom žatevnom výjazde za účasti predsedu vlády SR Roberta Fica a ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča.
„Je evidentné, že dochádza k významným klimatickým zmenám a tohtoročné sucho bude mať negatívne dôsledky na úrodu z tohtoročnej žatvy”, uviedol Robert Fico.
Zatiaľ čo v nedávnej minulosti sme začiatok žatvy evidovali v polovici júla, v tomto roku je to aj o dva týždne skôr. Aj v rámci relatívne malých území jedného podniku boli len za uplynulý deň diametrálne odlišné úhrny zrážok (v jednej lokalite 80 mm, zatiaľ čo v susednej 10 mm), čo znamená, že nemôžeme očakávať, že by celková úroda bola na úrovni roku 2025, avšak žatvu budeme môcť bilancovať až po jej závere. Sucho je však extrémne aj z pohľadu nedostatku krmovín.
Tohtoročný žatevný výjazd sa uskutočnil dňa 2. 7. 2026 v spoločnosti Zdenek Černay SHR, v okrese Senec. Táto rodinná farma sa na celkovej výmere viac než 1 700 hektárov okrem pestovania základných plodín venuje špeciálnej rastlinnej výrobe (pestovanie zemiakov, cibule, cukrovej repy, osivovej kukurice), pričom dopestované komodity umiestňuje vo vlastných moderných skladoch a distribuuje ich na pulty obchodov po celom Slovensku.
„Vláda SR bude trvať na tom, aby sa finančná obálka pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ nezmenšovala, ale zároveň, aby sa brali na zreteľ špecifiká Slovenskej republiky ako krajiny, ktorá je založená na veľkých poľnohospodárskych podnikoch. Na Celoslovenských dňoch poľa 2026 sme hovorili nielen o kríze klimatickej, ale aj o kríze mliečnej. Oceňujem preto rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva zamerané na podporu fariem tohto typu“, povedal Robert Fico.
Dodal, že poľnohospodárstvo nie je iba produkcia potravín, ale aj krajinotvorba, rozvoj agroturistiky a pracovné miesta na vidieku.
„Aj včerajší prejav predsedu vlády SR pri príležitosti prevzatia slovenského predsedníctva v rámci krajín V4 potvrdil jednoznačné priority Slovenska, a to viacročný finančný rámec, ale hlavne budúcu Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ, lebo, bohužiaľ, Európska komisia predstavila budúcu Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ tak, že by na Slovensku v zásade zlikvidovala 80 % fariem. Bavíme sa o povinnom stropovaní priamych platieb na konečného užívateľa na 100 tisíc eur. Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ je potrebné nastaviť tak, aby sektor poľnohospodárstva a potravinárstva bol silný, lebo v Európskej únii chceme mať dostatok kvalitných a zdravých potravín“, povedal v príhovore Richard Takáč.
V súvislosti s nedostatkom vlahy uviedol, že ministerstvo vypracúva analýzu, ktorej cieľom je na základe vzoru PPP projektov vykonať revitalizáciu hydromelioračných sústav, ktoré sú veľmi dôležité. Ďalším problémom je podľa Richarda Takáča mliečna kríza, preto je potrebné vyvíjať tlak aj na Európsku komisiu.
„S odstupom jedného roka a jedného dňa sa stretávame na žatevnom výjazde za prítomnosti ministra pôdohospodárstva a predsedu vlády, a ja oceňujem tento dialóg najmä preto, lebo aktuálne sa pripravujú zásadné európske dokumenty, najmä Národný a regionálny partnerský plán, ktorého súčasťou je aj Spoločná poľnohospodárska politika EÚ“, uviedol Jozef Šumichrast, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
V rámci žatevného výjazdu podotkol, že rozdielne úrody sú markantné už na úrovni jednotlivých podnikov. Celkové hodnotenie výsledkov žatvy ešte nie je namieste, keďže žatva sa ešte neskončila. Najviac utrpela živočíšna výroba, a to nielen z dôvodu mliečnej krízy, ale aj z dôvodu nízkej úrody krmovín. Na komplexné zhodnotenie tohtoročných úrod však musíme počkať, lebo v hre ja aj zber jesenných plodín, napríklad cukrovej repy, kukurice a krmovín, ktoré sú v zlom stave.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)