Všetko zlé je na niečo dobré. Táto stará múdrosť platí aj dnes. Ťažké chvíle dokážu človeka zmobilizovať a prinášajú rozhodnutia, ktoré zmenia jeho myslenie. Takou chvíľou bola aj tohtoročná žatva v zemplínskom regióne. Ukázalo sa, že niektoré zaužívané stereotypy sa musia zmeniť.
Roľnícke družstvo (RD) Koromľa v okrese Sobrance hospodári v katastroch štyroch pohraničných obcí, ktoré ležia na východnom výbežku pohoria Vihorlat pri hranici s Ukrajinou. Na prvý pohľad atraktívny a príjemný kúsok Zemplína zažil v tomto roku niekoľko zásahov prírody s veľkými následkami na poľnohospodársku produkciu.
Bola to katastrofa
„Takú katastrofálnu žatvu sme v novodobej histórii družstva ešte nemali. Po veľmi suchej jari, ktorá zabrzdila vývoj porastov, prišli na začiatku žatvy silné lejaky, ktoré prerástli až do ľadovca. Prišli sme o 67 percent porastov repky a zvyšných 40 hektárov sme ani nepozberali, lebo nebolo čo. Našťastie, repku sme mali poistenú. V budúcnosti budeme musieť uvažovať o poistení celej úrody, aj keď to bude len čiastočná náhrada. Pšenicu nám ľadovec zničil na 40 hektároch. A bola by to dobrá úroda, pretože aj na poškodených lánoch nám sypala 3,5 tony z hektára,“ hovorí Pavol Fečík, predseda RD Koromľa.
Straty, ktoré Koromľania utrpeli po prírodných živloch, budú len ťažko kompenzovať. Na poli ešte ostáva sója, ktorej sa na východnom cípe pohoria Vihorlat tradične darilo. V tomto roku je to ale inak.
Narušená koncepcia
„Pri obhliadke porastov sóje sme zistili, že vrchné časti jedincov zničil ľadovec. Nemôžeme teda rátať s vysokými výnosmi. Mrzí nás, že nám nevyšiel ani ľan, ktorý nám v minulých rokoch finančne pomohol, pretože o túto plodinu bol veľký záujem zo strany poľských obchodníkov a aj cena bola atraktívna. Keď mám hovoriť o tohtoročnej žatve, musím sa vrátiť o rok späť. Jediným dobrým poznatkom je to, že vlaňajšok sme skončili bez dlhov, čo je pre naše družstvo veľkým šťastím,“ dodáva na záver Pavol Fečík.
Dažde a ľadovec narušili koncepciu žatvy aj v spoločnosti KOAN Krásnovce v okrese Michalovce. Popri tradičných žatevných problémoch sa v tomto roku vynorila na povrch i otázka služieb pre poľnohospodárov.
„Z hľadiska kvantity bola tohtoročná žatva prijateľná. V prípade pšenice sme dosiahli priemernú úrodu 4,2 tony z hektára. Jačmeň bol slabší, pretože sa na ňom podpísali vytrvalé dažde, a „dal“ nám 3,1 tony z hektára. Najhoršie dopadla repka. Úroda je na úrovni 2,3 tony z hektára, ale nie sme spokojní. Náhly ľadovec nám zničil 25-hektárový chotár tak, že sme ho nemohli ani zožať. Výpadok na kvalite nám čiastočne zachránili slušné ceny obilia,“ hovorí Vladimír Kostovčík, konateľ spoločnosti KOAN.
Musia sa poučiť
Tohtoročná žatva poodhalila aj odvrátenú stránku solidárnej pomoci medzi poľnohospodárskymi podnikmi. Zdá sa, že vzájomné výmeny kombajnových osádok s partnermi zo severnejších okresov regiónu budú musieť byť prehodnotené.
„Priebeh žatvy ukázal, že ani výpomoc nemusí vyjsť, ak do toho zasiahne príroda. Mali sme osádky kombajnov z okresu Prešov, ale kvôli dažďom nemohli na polia. A keď už mohli, museli sa vrátiť domov a my sme museli dokončiť žatvu vlastnými silami. V budúcnosti musíme dbať na pevnosť služieb od regionálnych poskytovateľov techniky. Ukazuje sa, že je to nevyhnutné. S vlastnou technikou sme nedokázali zberať úrodu tak, ako sme plánovali. Navyše, obilie zobraté po dažďoch sme museli sušiť, čo nám zvýšilo náklady. Je to varovanie do budúcnosti,“ dodáva Vladimír Kostovčík.
ŠTEFAN VARŠANÍK
