19.07.2011 | 03:07
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Trauma z E. coli pokračuje...

Trauma vyvolaná nebezpečím infekcie baktériou E. coli pokračuje. Aj napriek niektorým indíciám sa stále nepodarilo s určitosťou identifikovať zdroj tejto nákazy, a nie sú známe ani všetky cesty jej prieniku do ľudského organizmu. Preto každý názor k tejto téme treba preveriť, a ak je len trocha vierohodný, treba sa ním aj zaoberať.

Už dávno je známe, že prítomnosť E. coli v pôde, vo vode, na rastlinách a v potravinách je indikátorom fekálneho znečistenia pochádzajúceho najmä z teplokrvných živočíchov, vrátane človeka. Až donedávna sa tomuto nebezpečiu nevenovala veľká pozornosť, pretože buď sa agresívne kmene tejto baktérie v prírode nevyskytovali, alebo sme o nich nevedeli, respektíve doteraz nemali možnosť prejaviť sa v takej hroznej podobe, akej sme momentálne svedkami. Pravdou však je, že rešpekt k týmto mikroorganizmom vždy bol, pretože ich prítomnosť ukazuje na niečo zanedbané a zlé.

Kto sa viac zaujíma o ekológiu a najmä agroekológiu si iste uvedomuje, že fekálne znečistenie môže byť aj vedľajším „produktom“ poľnohospodárstva s negatívnym dosahom vo všetkých spomínaných prostrediach. Na tieto nebezpečenstvá sa ešte v druhej polovici minulého storočia až tak veľmi nemyslelo, pretože sa zdôrazňovala najmä nenahraditeľná funkcia organických hnojív pri obnove úrodnosti pôdy. Ani ich produkcia nebola až tak veľká, a navyše nedôvera k priemyselným hnojivám stále pretrvávala. Dnes však svetové štatistiky uvádzajú, že hospodárske zvieratá sa zásluhou človeka stali najviac premnoženým „živočíšstvom“ na Zemi. Veď napríklad priemerne na jednu trojčlennú rodinu žije na našej planéte jedna krava a niekoľko iných hospodárskych zvierat. Najhoršie je však to, že v mnohých oblastiach najmä rozvinutého sveta je živočíšna výroba natoľko lokálne koncentrovaná, že príroda sa už nedokáže vysporiadať s prebytkom ich exkrementov, a ani človek ich už nezvláda poľnohospodársky využívať a eliminovať. Okrem toho uvedomenie si, že aj z organických hnojív rastliny prijímajú živiny vlastne v takej istej forme ako ich nachádzajú v minerálnych hnojivách, znížilo prínosy z aplikácie organických hnojív do pôdy len ako zdroja organických látok a mikroorganizmov, ktoré sú aj inak do pôdy aplikovateľné a nahraditeľné. Ani ochranná funkcia hospodárskych hnojív proti tvorbe a vymývaniu dusičnanov z pôdy sa celkom nepotvrdila. Najmä v prípade aplikácie tekutých exkrementov je tento problém naozaj vážny, či dokonca vážnejší ako po aplikácii minerálnych dusíkatých hnojív. Navyše kvalita hospodárskych hnojív môže byť zhoršovaná aj niektorými prídavkami do krmív, veterinárnymi liečivami, ale aj nedodržiavaním technológií ich uskladnenia či spracovania. Problémom je to najmä tam, kde sa poľnohospodárstvo svojou intenzitou vymklo z udržateľného stavu a najmä tam, kde mu štát málo pomáha, a to predovšetkým pri dodržiavaní technologickej disciplíny chovu hospodárskych zvierat a pri zaobchádzaní s ich exkrementami. Známe sú napríklad problémy s reprodukciou rýb a iných vodných živočíchov žijúcich vo vodných zdrojoch znečisťovaných živočíšnymi farmami. 

Celý článok od prof. RNDr. PAVLA BIELEKA, DrSc., si môžete prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 29.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down