05.05.2011 | 07:05
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Únia odhadovala úrody ozimín

Štatistický úrad EÚ (Eurostat) nedávno zverejnil prvý odhad tohtoročnej úrody ozimín v členských štátoch Európskej únie.

Odhad vykonalo Spoločné výskumné pracovisko EC (JRC Ispra, Taliansko), konkrétne Ústav pre environment a udržateľný rozvoj (IES), a to metódami agrometeorologického modelovania a diaľkovým prieskumom (NDV Indexy). Hodnotenie sa robilo k 31. marcu.
V správe sú stručne uvedené informácie o predpokladaných úrodách štyroch plodín; a to mäkkej pšenice, tvrdej pšenice, ozimného jačmeňa a ozimnej repky. Okrem toho sú zverejnené aj základné meteorologické východiská a stručné slovné hodnotenia vývoja úrod daných plodín.
Vychádzajúc z údajov týkajúcich sa Slovenska možno konštatovať, že v porovnaní s minulým rokom je tohtoročná úroda hodnotených plodín založenú dobre. Žiaľ, sú to predpoklady, ktoré nás nemusia celkom uspokojiť pri porovnaní s päťročnými priemermi úrod (najmä pokiaľ ide o mäkkú pšenicu a jačmeň). Najoptimistickejší je výhľad úrod repky. A tak si zatiaľ možno netreba sťažovať. Podobný trend možno pozorovať vo väčšine ostatných členských štátov EÚ.
Pravdou však je, že jednotlivé štáty EÚ majú rôzne priemerné úrody uvedených plodín. Ak sa u nás očakáva úroda mäkkých pšeníc vo výške 3,5 tony z hektára, v Maďarsku je to 3,7 tony, v Poľsku 3,9 tony, v Rakúsku 5 ton, v Českej republike 5,1 tony, v Dánsku 6,6 tony, vo Veľkej Británii 8,1 tony, v Holandsku 8,9 tony a v Belgicku dokonca 9,4 tony z hektára. Podobná gradácia platí aj v prípade ostatných plodín.
A tak úlohou pre naše poľnohospodárstvo je nielen dosahovať stabilitu úrod, ale najmä dostať našu produkciu na vyššiu úroveň. Nie je to nemožné. Veď len lepším využitím prirodzeného produkčného potenciálu pôd môžeme dosiahnuť až 20-percentný nárast úrod. V súčasnosti sa u nás potenciál pôdy pre úrody pšenice v priemere využíva asi na 83 percent.
Ďalšie rezervy sú v intenzifikácii, v zlepšenom agromanažmente, ale aj v odrodovej skladbe pestovaných plodín. Čo však najviac chýba, sú dobre nastavené podpory pre poľnohospodárov - a to nielen z pohľadu ich výšky, ale aj kvalitou ich smerovania - a najmä ústretová a vysoko kvalifikovaná odborná podpora každodenných aktivít poľnohospodárov, ktorá sa na úspechu vyspelých poľnohospodárstiev podieľa viac ako 30 - 40 percentami.
Sú to výzvy, za ktoré sa treba angažovať najmä v decíznej sfére. V súčasnosti je totiž táto angažovanosť v prospech poľnohospodárov na nízkej úrovni.
prof. RNDr. PAVOL BIELEK, DrSc.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down