22.06.2011 | 09:06
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Únia sa snaží urobiť podpory „stráviteľnejšími“

Diskusie o budúcej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie na roky 2014 – 2020 naberajú na intenzite a v najbližších dňoch by táto otázka mala byť aj predmetom rokovania Európskeho parlamentu. Samozrejme, že touto témou žijú i slovenskí poľnohospodári. Na to, čo môžu od „novej“ poľnohospodárskej politiky očakávať, sme sa opýtali známeho agrárneho ekonóma GEJZU BLAASA.

Ako by ste zhodnotili návrh novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP), ktorý pred časom zverejnila Európska komisia? Je oprávnená nádej, že dôjde k zásadnej zmene SPP, respektíve že sa vyrovnajú podmienky pre všetky členské štáty?

„Pripravovaná reforma SPP po roku 2013 nie je o zásadných zmenách. Zásadnou zmenou by bolo, keby sa priame platby v terajšej podobe celkom zrušili a zostali len niektoré podpory, ktoré sú teraz v druhom pilieri. Avšak to by zrejme bolo pre väčšinu členských štátov neprijateľné. To, na čom teraz úradníci EK pracujú, považujem len za pokračovanie reformy, ktorej cieľom je odstrániť alebo zmierniť niektoré problémy, ktoré splodili opatrenia prijaté v rámci doterajších reforiem. Ako príklad možno uviesť úplné odviazanie priamych platieb. To spôsobilo, že tu vyvstal problém legitimizácie peňažných tokov z verejných zdrojov poľnohospodárom „za nič“.

Kým v minulosti najväčší balík peňazí išiel na opatrenia podpory trhovej ceny (teda pred Mc Sharryho a Fischlerovou reformou), nikoho nenapadlo porovnávať, že najviac peňazí inkasujú Francúzi, pretože vyrobia a predajú najviac pšenice, ale málo napríklad Holanďania, pretože pestujú kvety a sadenice, ktoré trh EÚ neochraňuje. Nebol ani problém, že sa podpory inkasujú za mulčovanie, pretože ten kto nevyrábal, nemal čo predávať a teda výhody podpory poľnohospodárstva jednoducho čerpať nemohol.

To znamená, že cieľom terajšej reformy je, aby sa povinnosti poľnohospodárov voči spoločnosti rozšírili o ďalšie environmentálne služby (popri existujúcej krížovej zhode), čím sa zdôvodní oprávnenosť priamych platieb. Toto je podstata návrhu na ich „ozelenenie“. Podobnú funkciu majú návrhy na stropovanie platieb alebo zavedenie pojmu „aktívny poľnohospodár“. Únia sa teda snaží urobiť podpory „stráviteľnejšími“ pre daňových poplatníkov.“

Úplne jednotná SPP asi teda sotva bude, ale s akým riešením by nové členské štáty, respektíve Slovensko mohli byť spokojné? A naopak, presadenie čoho by nás najviac poškodilo?

„Rozdielna výška priamych platieb v jednotlivých členských štátoch patrí medzi najväčšie problémy súčasnej spoločnej agrárnej politiky. Aj po doznení prechodného obdobia by v nových členských štátoch mali byť platby nižšie ako v EÚ-15, a to kvôli historickému princípu, podľa ktorého sa platby určovali pri prechode na tento systém. Teraz je cieľom nájsť nové kritéria a princípy pre stanovenie priamych platieb tak, aby boli spravodlivejšie a zodpovedali ekonomickej realite. Avšak neviem, ako sa tento problém vyrieši. Paušálna platba na hektár, ktorá by bola rovnaká vo všetkých členských štátoch, z ekonomického hľadiska neobstojí. Výsledkom preto pravdepodobne bude kompromis – to znamená okresanie extrémnych rozdielov, priblíženie výplat v jednotlivých štátoch k priemernej hodnote za celú EÚ-27 a tiež zavedenie prechodného obdobia, počas ktorého sa nové rozdelenie platieb bude postupne zavádzať. Našim záujmom je, aby toto prechodné obdobie bolo čo najkratšie.“

Ministri poľnohospodárstva V4 spolu rokujú a aj prijímajú rôzne deklarácie. Myslíte si, že to má nejaký reálny význam? A majú vôbec tieto štáty až natoľko spoločné záujmy, aby ich dôsledne a na všetkých fórach naozaj presadzovali? Pred rokom 2004 to tak nevyzeralo...

„Stredoeurópske krajiny mali pred rokom 1989 i po ňom spoločný osud a podobné skúsenosti. Zoskupenie V4 bolo pred vstupom do EÚ pomerne úspešným klubom čakateľov na členstvo. V tom spočíval spoločný záujem členov V4. Súčasnosť neviem dosť dobre posúdiť, ale myslím si, že Poľsko svojimi dimenziami až príliš „vyčnieva“ spomedzi ostatných krajín a je len prirodzené, že sa na medzinárodnom poli správa v súlade so svojimi záujmami.“

Ako hodnotíte počínanie nášho rezortného ministerstva na jednej a agrárnej samosprávy na druhej strane? Robia čo môžu, alebo čo vedia?

„Pravdu povediac, nemám dosť informácií o tejto oblasti, ale zo zverejnených aktivít vidím, že keď ide o zastupovanie slovenských poľnohospodárov, reprezentanti štátnej správy a komory na medzinárodnej scéne nechýbajú.“

Nechýba nám v prípade rokovaní o reforme SPP väčšia angažovanosť zo strany vlády či parlamentu, respektíve predsedu vlády a NR SR? Veď ak si všimneme, tak napríklad francúzsky prezident sa k tejto téme vyjadruje pravidelne, kým u nás sa na tejto úrovni téma reformy SPP prakticky vôbec neobjavuje...

„To všetko vyplýva z celkom odlišnej spoločensko-politickej situácie, ktorú na Slovensku vyformovalo 40 rokov bývalého režimu a priebeh následnej transformácie. Vo Francúzsku, ale aj inde v západnej Európe, sa roľníctvo zachovalo ako významná a uznávaná spoločenská skupina, ak nie stav. Sú tu tradície, etablované záujmové organizácie, sociálne siete. Nezabúdajme tiež, že francúzsky volebný systém, ktorý je väčšinový s jedno mandátovými volebnými obvodmi, dáva veľkú silu a politickú váhu voličom vo vidieckych regiónoch, kde veľkú časť predstavujú práve poľnohospodári. A voliči sú pre politikov veľmi dôležití.“

Napriek tomu, že sa o reforme SPP veľa hovorí, len málokto asi vie, kto v skutočnosti rozhoduje o tom, aká nakoniec spoločná agrárna politika bude. Kto je teda v tejto hre tým hlavným hráčom? Sú to „úradníci“ v Bruseli, predstavitelia najsilnejších štátov EÚ, alebo nejaké „šedé eminencie“ z radov veľkých vlastníkov pôdy či veľkopodnikateľov?

„Príprava reformy SPP je pod drobnohľadom verejnosti, zastupiteľských organizácií priamo v Bruseli (COPA-COGECA) a teraz už aj Európskeho parlamentu. Takže „šedé eminencie“ by som vynechal. Myslím si, že veľmi významnú úlohu v tomto procese zohráva Generálny direktoriát EK pre poľnohospodárstvo. Samozrejme, že v orgánoch EÚ (napríklad v Rade ministrov) sú najsilnejšími hráčmi štáty s veľkým počtom hlasov.“

Ťažko sa hrať na proroka, ale myslíte si, že tento raz dopadneme lepšie ako pred naším vstupom do únie? A ak áno, bude to vôbec našou zásluhou?

„Pokiaľ ide o technickú stránku veci, v tom by som sa spoľahol na vyjednávačov a diplomatov. Tiež si nemyslím, že sme pri vstupe do únie dopadli zle. Jednoducho sme prijali podmienky, ktoré platili pre vstupujúce krajiny, pretože členstvo v EÚ bolo našim prioritným záujmom. Teraz je tu však príležitosť, aby národné vlády výraznejšie zasiahli do mechanizmu priznávania podpôr. Napríklad tým, že podľa zámerov EK budú môcť prijať definíciu aktívneho poľnohospodára. Aj pre Slovensko tu bude možnosť, aby sme z podporného systému vylúčili tých, ktorí berú dotácie nezaslúžene.“

Predpokladáte, že obdobie rokov 2013 – 2020 bude pre slovenské poľnohospodárstvo obdobím rozvoja, stagnácie alebo bude pokračovať jeho úpadok?

„Keby bolo viac miesta a času, pustil by som sa do podrobnejšieho rozoberania toho, čo je rozvoj alebo úpadok. V tomto smere panujú na Slovensku stereotypy, schematické predstavy, povedal by som až povery. Výkyvy trhu ovplyvňujú hospodárenie všade na svete. Konkurencia medzi výrobcami v EÚ nebude ani v budúcnosti slabšia, práva naopak, len tvrdšia. Na Slovensku máme stratové poľnohospodárske podniky, ale rovnako aj prosperujúce, ktoré veľa investujú. Treba sa tiež pozerať, ako sa vyvíjajú príjmy jednotlivých sociálnych skupín ľudí, ktorých existenčnou bázou je poľnohospodárstvo, prípadne aká je u nás štruktúra poľnohospodárskych podnikov. Napokon, vie si niekto predstaviť, aké by bolo slovenské poľnohospodárstvo bez spoločnej poľnohospodárskej politiky?“

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down