Budú výsledky žatvy z hľadiska výšky úrod a jej speňaženia pre našich poľnohospodárov tohto roku lepšie boli ako vlani ?
Tak znie otázka, ktorú sme v uplynulom období kládli čitateľom na stránkach Roľníckych novín ako aj na našej webovej stránke www.rno.sk.
Dnes je tu čas na to, aby sme anketu vyhodnotili.
Z odpovedí, ktoré sme dostali od našich čitateľov, vyplýva, že 5 percent z nich na vyššie položenú otázku odpovedalo „Skôr áno“; za jednoznačné „Áno“ sa vyslovilo 54 percent účastníkov ankety. Presne 15 percent účastníkov si myslí, že na otázku z ankety je najvhodnejšia odpoveď „Skôr nie“, a jednoznačne záporne na danú otázku odpovedalo 24 percent z účastníkov ankety.
Z nasledujúcich riadkov sa dozviete, ako na otázku „žatevnej“ ankety odpovedali poprední predstavitelia poľnohospodársko-potravinárskej a agrárnej samosprávy.
Milan SEMANČÍK, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory:
„Tohtoročná žatva bola - a vlastne ešte stále je - špecifická vo viacerých smeroch. Hoci sa oproti minulým rokom začala s dvojtýždňovým predstihom, kvôli nepriaznivému počasiu napokon stále nie je ukončená, a predovšetkým poľnohospodári v severných regiónoch Slovenska sú z nej doslova nešťastní. V celoštátnych bilanciách síce na začiatku posledného augustového týždňa zostávalo pozberať už len 6 percent z plôch husto siatych obilnín a 4 percentá z plôch repky, ale tí pestovatelia, ktorých sa neukončený zber týka, z neho nemajú dobrý pocit.
Zrno, ktoré bolo v dôsledku poľahnutia porastov na zemi, už začalo klíčiť, a to zvyšné vypadávalo z klasov. Navyše neustále klesala jeho kvalita a zvyšovala sa vlhkosť, ktorá v mnohých prípadoch prekročila hranicu 20 percent.
Vysoká vlhkosť obilia, ktoré sa pestovateľom v severných regiónoch darilo zberať doslova po troškách, medzi pokračujúcimi prívalmi dažďa, zvýšila nároky na jeho sušenie. To bolo spojené s ďalšími dodatočnými nákladmi, pričom nákupné ceny obilnín i repky stále pozvoľna klesajú a dosahujú úrovne spred mnohých rokov, keď boli náklady poľnohospodárov nižšie.
Ale ani tí roľníci, ktorí úrodu letných plodín stačili pozberať v relatívne priaznivom počasí a dosiahli uspokojivé množstevné i kvalitatívne parametre, nemajú istotu, že za jej predaj utŕžia viac finančných prostriedkov ako v minulosti. To takisto patrí medzi špecifiká tohtoročnej žatvy, ktorá je vo viacerých ohľadoch odlišná od tých predchádzajúcich.
Helena PATASIOVÁ, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska:
„Speňaženie úrody niektorých rastlinných komodít je na úrovni speňažovania v deväťdesiatych rokoch, kedy boli vstupy do poľnohospodárskej výroby minimálne o 50 percent nižšie ako v súčasnej dobe. Napriek tomu, že úrody sú lepšie, z ekonomického pohľadu tento rok našim poľnohospodárom neprinesie také finančné zlepšenie, ktoré by viedlo ku zisku, čo platí hlavne v prípade tých podnikateľských subjektov, ktoré nechcú alebo nemajú odvahu z poľnohospodárskych podnikov prepúšťať ľudí napríklad aj preto, lebo v tej dedine aj oni sami žijú.
Treba povedať, že vopred zazmluvnené obilninárske komodity dosahujú o niečo lepšie ceny ako sú súčasné ceny na trhu. Je pravdou, že u niektorých obilnín je na slovenskom trhu prebytok produkcie, veď z celkovej úrody sa na potravinárske účely použije asi 35 percent, na kŕmne účely sa využije 25 percent, a preto celkom logicky vzniká otázka: Čo s prebytkom?
Trhy na odbyt tejto produkcie treba hľadať mimo únie, v rámci WTO, alebo u nás treba pestovať také komodity, ktoré sa pred časom z pestovateľských postupov vytratili, napríklad fazuľu, bôb či hrach, a ktoré v súčasnosti nakupujeme zväčša z dovozu.
Pestovatelia by mali brať ohľad na vlastné pôdno – klimatické a prírodné podmienky, a mali by sa vrátiť k tradičným pestovateľským postupom, ktoré boli pre dané lokality charakteristické.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
