21.05.2019 | 10:05
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Úrodnosť pôdy a nastielanie organickej hmoty

Mulčovanie – nastielanie je agrotechnická metóda, ktorá sa čoraz viac využíva pri pestovaní poľných a záhradných plodín, viníc a sadov. Jeho podstatou je pokrytie povrchu pôdy vrstvou organického materiálu, najmä z dôvodu potlačeniu rastu burín, šetrenia vlahou a úpravy štruktúry pôdy. Umožňuje znižovať mechanickú a chemickú ochranu proti burinám a znižuje agrotechnické nároky na obrábanie pôdy.

Na prikrytej pôde sa netvorí prísušok, nastielaním sa zlepšujú aj fyzikálne parametre a vlahové pomery mulčovaných plôch. Zabraňuje sa erózii pôdy, mulč chráni korene v zimnom období pred premrznutím a cez leto pred vysušením pôdy. Pri rozklade pozberových zvyškov, alebo zámerne pestovaných plodín na pôde sa zvyšuje obsah humusu, pričom únik živín na pokrytej pôde v plynnej podobe je zanedbateľný. Zvyšuje sa zároveň mikrobiálna aktivita pôdy a podľa použitého materiálu môžeme ovplyvňovať aj na estetiku okrasných záhrad a parkov. Nastielaním pre väčšinu ovocných a okrasných drevín napodobňujeme prirodzené lesné prostredie.

Nastielanie (mulčovanie) pôdy môže byť vykonávané rozličnými materiálmi (slama, pokosená trávna hmota, stromová kôra, čierna fólia a pod.). Cieľ majú spoločný: chrániť pôdu pred eróziou, potláčať buriny, zabraňovať neproduktívnemu výparu vody z pôdy a postupným rozkladom obohacovať pôdu o organickú hmotu a živiny. Nevýhodou je tepelná izolácia pôdy v skorom jarnom období. Prikrytá pôda sa pomalšie prehrieva a dlhšie drží vlhkosť. V namulčovaných viniciach a sadoch hrozí zvýšené riziko poškodenia pukov a kvetov jarnými mrazmi (mulč zabraňuje vyžarovaniu tepla z pôdy). Neobrábaná a prikrytá pôda poskytuje úkryt hrabošom. Z uvedeného dôvodu sa odporúča pôdu pod stromami nastielať až po uplynutí rizika jarných mrazov a na jeseň nastielanú hmotu odstrániť, resp. plytko zapracovať do pôdy.

Prirodzená regenerácia pôdy sa realizuje sa aj sekcusiou (neriadeným samozatrávnením)  pôdy bez výsevu. Uskutočňuje sa to prostredníctvom vzídenia zberových strát obilnín, resp. olejnín. Nevýhodou uvedeného spôsobu je pásové vzchádzanie výmrvu predplodiny za kombajnami, z čoho vyplýva riziko nerovnomernosti pokrytia povrchu pôdy. Pri uplatňovaní systému pôdoochranných technológií vo výrobnej praxi stále platí zásada, že agrotechnika následnej plodiny závisí od kvality zberu predplodiny. Každá chyba sa prejaví v nekompletnosti následného porastu. Problémom ostáva aj diverzifikácia burinových spoločenstiev, s tým spojené zvýšenie počtu mulčovaní, resp. kosieb, prípadné zvýšenie nákladov na herbicídy. Buriny predstavujú zároveň významných hostiteľov chorôb a škodcov. Nerovnomerne rozprestreté pozberové zvyšky zároveň slúžia ako skrýša pre poľné hlodavce a navyše ak sa pozemok dlhodobejšie nekultivuje, dôjde k ich premnoženiu a poškodzovaniu aj okolitých osiatych plôch.

Moderným spôsobom obhospodarovania medziradov trvácich kultúr je systém koseného trávnika (zelený úhor). Zapojený porast tráv chráni pôdu pred eróziou a umožňuje prejazdy mechanizmov aj bezprostredne po daždi, resp. po závlahe. Trávny porast zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy, zvyšuje obsah humusu, pôsobí priaznivo na mikrobiálny život v pôde a nevyžaduje organické hnojenie. Obmedzené používanie herbicídov prispieva k ekologizácii produkcie. Trávny porast je považovaný za prirodzený filter, zachytávajúci biocídne látky využívané proti chorobám a škodcom. Zatrávnené ovocné sady a vinice sú esteticky vhodným doplnkom krajiny. Nevýhodou zatrávnenia je zvýšenie potreby vlahy (15 – 20 %) v porovnaní s čiernym úhorom, častejší výskyt hlodavcov a v prípade nedoplnenia živín pre trávnik spravidla menšia úroda ovocia.

Pre mladé výsadby (ujatie stromčekov, rozvoj koreňovej sústavy a koreňov) je vhodná kombinácia čierneho úhora s pestovaním rastlín na zelené hnojenie (zelený úhor). Komplexné zatrávnenie je vhodné až v 3. – 4. roku výsadby, a to systémom osevu pre každé druhé medziradie s obmenou po 3 – 4 rokoch.

Kosený mulčovaný trávnik má opodstatnenie predovšetkým v polohách, typických prirodzene vyšším úhrnom zrážok a vyššou hladinou podzemnej vody v zavlažovaných sadoch a na svahoch.

Výber plodín pre miešanky je podmienený druhmi, ktoré v pomerne krátkom období pri zatienení produkujú dostatok nadzemnej a podzemnej fytomasy a vďaka rýchlemu vývinu potláčajú buriny. Vhodné sú strukovinoobilné miešanky (ovos siaty, jačmeň siaty, hrach kŕmny,vika siata, horčica biela, kapusta repková pravá, facélia vratičolistá, pohánka jedlá, mätonoh jednoročný).

Z tráv vyberáme druhy nenáročné na vlahu, s malou tvorbou nadzemnej hmoty, znášajúce zatienenie a dostatočne odolné proti utláčaniu.

Nastielanie i pri pestovaní zeleniny

Pri pestovaní zeleniny z priesad i zo sejby sa dobre uplatňuje tiež nastielanie pôdy rôznymi materiálmi. Väčšinou používame čiernu fóliu, ktorú naťahujeme na pôdu ručne, alebo špeciálnym mulčovacím strojom. Do natiahnutej fólie vyrezávame otvory na vysiatie osiva, alebo na vysadenie priesad. Čierna fólia napomáha kumulovať teplo v pôde, čo má veľký význam skoro na jar pri založení porastov teplomilných zelenín.

 

                                        Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

                                Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down