Na odbornom seminári zameranom na tému Mlieko a syry, ktorý sa uskutočnil koncom apríla na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, mal Jiří Kopáček, predseda Českomoravského svazu mlékárenského veľmi zaujímavú, špeciálnu prednášku na tému Alpské syrárstvo.
„Almwirtschaft alebo aj Alpwirtschaft je salašnícky spôsob hospodárenia na horských pastvinách tzv. almách či alpách, ktoré sa nachádzajú nad celoročne osídlenými obydliami vo vyšších horských polohách. Po celé leto sa na týchto vysoko položených alpských pastvinách pasie hovädzí dobytok, ovce, kozy i kone. Tento salašnícky spôsob hospodárenia je rozšírený v alpskej oblasti Švajčiarska, Rakúska, Francúzska, Talianska a Nemecka,“ uviedol Jiří Kopáček.
Obhospodarovanie vysokohorských oblastí s chovom hospodárskych zvierat slúži najmä na výrobu potravín. Hlavnými produktmi sú stále mlieko, maslo a syry, a v konečnom dôsledku aj mäso. Podľa slov odborníka, alpské lúky sú však oveľa viac ako len vysokohorské pastviny na produkciu živočíšnych produktov. Sú to hospodárske, ochranné, kultúrne a rekreačné oblasti zároveň. Ak by sa tieto pastviny prestali spásať, najprv by na nich vyrástli divé kríky a z dlhodobého hľadiska by tieto plochy mohol znovu zaplniť les, čo by viedlo nielen k strate kultúrnej krajiny charakteristickej pre alpský región, ale aj k úbytku biodiverzity, ktorá sa tu nachádza. Pasúce sa zvieratá významne prispievajú k udržaniu zdravej vegetácie; vývoj rastlín s robustným koreňovým systémom na pastvinách znižuje riziko zosuvov pôdy a chráni pôdu pred eróziou.
Trojstupňové hospodárenie
„Trojstupňové poľnohospodárstvo je forma hospodárenia, ktorú farmári v alpských oblastiach Rakúska, Švajčiarska a Talianska používajú dodnes, pretože krmivo bez siláže z ich vlastných polí obvykle nestačí na celoročné uživenie hospodárskych zvierat. V nadväznosti na sezónny cyklus, rodiny koncom jari presúvajú svoj dobytok z údolia (Tal) najprv na Vorsäß – nízko položené horské pastviny – a potom okolo začiatku júla na vysokohorské pastviny (Hochalp). V polovici septembra sa všetci vracajú na svoje domovské farmy so slávnostným zháňaním dobytka (Almabtrieb). Farmári v alpských oblastiach tak presúvajú svoje zvieratá podľa dostupných zdrojov krmiva,“ vysvetlil Jiří Kopáček
Prvá fáza pastvy sa týka domácej farmy v údolí, kde sú zvieratá ustajnené počas zimy a kde sa pôda od jari do jesene obrába s cieľom zaistenia zásob krmiva na zimu. Alpské letné pastviny sa nachádzajú v nadmorskej výške 1 500 m, cca dve hodiny chôdze nad stálymi osadami. Keď v údolí zásoby krmiva na začiatku jari dôjdu, sú zvieratá asi v polovici mája na 3 až 4 týždne vyháňané na tieto vyššie položené pastviny (druhá fáza). Po spasení tráv na týchto lúkach potom postupujú na dobu leta do 3. výškového stupňa. V júni - júli sa dobytok presúva z dolných alpských pastvín na vyššie alpské pastviny v nadmorskej výške 1 600 až 2 000 metrov (tretia fáza). Počas alpskej sezóny sa niektoré lúky na horných alpských pastvinách kosia a seno z trávy zberá. Aj po skončení sezóny vysokohorských pastvín v polovici augusta je opäť možná pastva na dolných alpských pastvinách, kým nedôjde k skutočnému zostupu z alpských pastvín späť do údolia. K tomu dochádza obvykle medzi polovicou septembra a začiatkom októbra.
Táto forma poľnohospodárstva fungovala po stáročia a bola obmedzená iba skutočnosťou, že mnohí ľudia museli počas teplého obdobia opúšťať so svojim dobytkom údolie, aby si vôbec zarobili na živobytie, a v údolí zostávala najmä ženská populácia. Ide o neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva rodín, ktoré týmto spôsobom obhospodarujú svoju pôdu.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 21.
