07.12.2011 | 01:12
Autor:
Kategorie:
Štítky:

V Úľanoch stavili aj na návrat k prírode

Do Veľkých Uľan, obce s pekným, írečitým názvom, ležiacom v okrese Galanta, nás doviedla zvedavosť. Boli sme zvedaví na to, ako sa žije a gazduje poľnohospodárom z tamojšej spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.), AGRA - CAK. V čase, kedy sme ich navštívili, práve zatvárali chotár. V podniku dokončievali jesennú orbu. Polia sa chystali na zimný spánok, a gazdovia, ktorí už mali drvivú väčšinu z tohtoročných úloh za sebou, tak boli o čosi zhovorčivejší a lepšie rozpoložení k tomu, aby si našli čas na obzretie sa nielen za týmto roľníckym rokom.

"Poľnohospodárska firma AGRA - CAK, s.r.o., Veľké Úľany vznikla v podstate na fundamente bývalého družstva, ktoré do roku 1990 hospodárilo v katastri Sládkovičova, Veľkých Úľan a Jelky", uvádza nás do problematiky pán Oliver Kántor, konateľ a spolumajiteľ firmy AGRA - CAK. Pôvodné, zlúčené družstvo sa už 1, januára 1990 rozdelilo na tri obecné družstvá, nuž a na pôde toho veľkoúľanského v roku 1994 vznikla už spomenutá s.r.o. AGRA - CAK. Pán Oliver Kántor vstúpil do tejto firmy o 9 rokov neskôr, v roku 2003. To je dosť dlhý čas na to, aby mal informácie, týkajúce sa tohto podniku, takpovediac v malíčku.

Z jeho slov vyplynulo, že firma hospodári na výmere 1162 hektárov poľnohospodárskej pôdy, zamestnáva 19 ľudí, a v rastlinnej výrobe sa venuje klasickým, ale aj menej tradičným plodinám. Približne na 400 hektároch pestujú pšenicu, na 120 hektároch jačmeň, na 120 hektároch kukuricu na zrno a na ďalších 50 hektároch aj kukuricu na siláž. Približne 170 hektárov zaberie v ich osevnom postupe slnečnica, a asi 80 hektárov sa ujde ozimnej repke. Z menej tradičných plodín sa vo Veľkých Úľanoch môžu pochváliť pestovaním špaldy na 20 hektároch a maku siateho na 50 hektároch.

"Ešte v relatívne nedávnej minulosti sme v našom chotári pestovali aj cukrovú repu. Tá nám však, tak ako aj iným kolegom v rajóne už zatvoreného dunajsko-stredského cukrovaru, z osevného postupu vypadla. Túto plodinu sme sa snažili aspoň čiastočne nahradiť práve makom", konštatuje O. Kántor.

Pred pár rokmi to vo Veľkých Úľanoch skúšali aj bio-programom. "Na 277 hektároch sme pestovali bio-produkciu", hovorí O. Kántor. "Bio-program sme uplatnili aj v živočíšnej výrobe, a po istý čas sme boli producentmi bio-mlieka."

A prečo všetky tieto konštatovania odznievajú v minulom čase? Vysvetlenie je jednoduché - vo firme AGRA - CAK od bio-programu odstúpili. "Náklady pri tomto spôsobe produkcie stúpli, úrody a úžitkovosť zvierat však celkom logicky poklesli, a cenová úhrada nám nestačila na takto otvorené nožnice", konštatuje O. Kántor. A pridáva aj konkrétny príklad.

"V roku 2008 sme napríklad liter klasického mlieka predávali za 12,70 koruny, kým za liter bio-mlieka sme dostávali 12,80 koruny, teda len o 10 halierov viac", konštatuje O. Kántor.

Z pôvodného bio-programu tak podniku v pravom slova zmysle zostala len špalda. Pritom záujem o bio-produkty by aj bol, ale podľa O. Kántora sa prvovýrobcovi nimi oplatí zaoberať len vtedy, ak ich dokáže aspoň do určitej miery aj finalizovať.

"My, na Slovensku, sme však často pápežskejší od pápeža", konštatuje O. Kántor. "Naše inštitúcie a kontrolné úrady od pestovateľa a chovateľa neraz vyžadujú aj to, čo v krajinách starej EÚ-15 už nikoho nezaujíma."

 

Slovo má agronóm         

 

Agromnomický úsek má na starosti pán Jozef Anghely, ďalší spolumajiteľ a konateľ firmy. Povestné vrásky na čele mu v dňoch našej návštevy spôsobovalo počasie, najmä akútny nedostatok vlahy. V čase, keď sme Veľké Úľany navštívili, v regióne nepršalo už viac ako sto dní. Taký veľký výpadok sa jednoducho musel podpísať na zakladaní novej úrody.

"Repka je vonku asi tak na 60 percent. A sami sme zvedaví, ako prezimuje", hovorí J. Anghely. "O čosi lepšie sú na tom pšenice. A tie sme siali do prachu. Teraz bude veľa závisieť od toho, aká bude nastávajúca zima. Snehová prikrývka a zima bez treskúcich holomrazov by ešte mohli čo to napraviť, konštatuje J. Anghely.

V regióne sú na sucho takpovediac zvyknutí. Ročne im tu zvyčajne nespadne viac ako 500 až 570 milimetrov zrážok. Nebesá ich teda - čo sa vlahy týka - príliš nerozmaznávajú. A pritom piesočnaté pôdy s hrubou vrstvou štrkového podložia, ktoré prevládajú v ich chotári, dokážu počas vegetačného obdobia poriadne vysmädnúť. Je to oblasť ako stvorená na čo najväčšie zapriahnutie umelého dažďa. V minulosti boli závlahy v tomto regióne vybudované na solídnej úrovni. Žiaľ, v ostatných rokoch ich zariadenia - aj v dôsledku nevyjasnenej štátnej politiky k tomuto majetku - chradli. A aj vo Veľkých Úlanoch sa stali pomerne ľahkým terčom tých "nenechavcov", ktorí si zaumienili, že zbohatnú na rozkrádaní závlahových zariadení...

"Možno to vyznie ako paradox, ale viac ako tento rok bol v našich podmienkach priaznivý vlaňajší ročník. Keď je inde vlahy toľko, že nevedia, čo s ňou, u nás jej je tak akurát", konštatuje J. Anghely. A na otázku, ako to v ich podmienkach dopadlo tohtoročnými úrodami, vysype z rukáva nasledujúcu podnikovú štatistiku: kukurica „v suchom“ 7 ton z hektára, pšenica 4,9 tony z hektára, jačmeň 4,4 tony z hektára, repka 2,2 tony z hektára...

 

Späť k prírode

 

"Súhlasím s názorom, že pravý sedliak nemôže dobre gazdovať bez živočíšnej výroby", priznáva O. Kántor vo chvíli, keď zvrtneme reč na túto tému. Ale hneď aj dodá, že v s.r.o. AGRA - CAK už živočíšnu výrobu niekoľko mesiacov nemajú...

"Celé naše odvetvie živočíšnej výroby sme dali do prenájmu firme Farma Fauna", hovorí O.Kántor.

Túto novo vzniknutú s.r.o. zastrešuje Ing. Katarína Czadróová. Ešte do apríla 2011 pôsobila v s.r.o. AGRA - CAK. A bola zodpovedná práve za chovateľskú oblasť. Pred niekoľkými mesiacmi dostala od majiteľov a konateľov firmy ponuku na prenájom celej živočíšnej výroby. Keď zvážila všetky "za" a "proti", nakoniec prikývla. Ako sme sa presvedčili aj počas tých niekoľko hodín, čo sme strávili na farme, rozhodnutie urobila najmä srdcom, Lebo chovateľská nátura sa nezaprie. A nepustí...

"V prenájme máme objekty živočíšnej výroby, a v nich dominuje predovšetkým chov stočlenného stáda kráv", hovorí K. Czadróová. "Začíname s holštýnskym plemenom, ale postupne sa chceme orientovať na slovenské strakaté plemeno. Netúžime po prehnane vysokej úžitkovosti, ale skôr po kvalitnom mlieku. Na to, aby sme mohli produkovať kvalitné mlieko, s ktorým budú naši zákazníci spokojní, musíme kravy chovať vo vyhovujúcom prostredí. Veríme totiž tomu, že len šťastná a vo vyhovujúcich podmienkach chovaná krava môže poskytovať kvalitné a chutné mlieko."

V tomto má inžinierka K. Czadróová úplne jasno. Zviera musí byť zdravé. Z jeho chovu a ošetrovania treba vylúčiť všetky prvky, ktoré by preň mohli byť potenciálnym rizikom.

"Žiadne hormóny, žiadne krmivá z geneticky modifikovaných rastlín, a teda žiadna sója", rezolútne vyhlasuje Ing. K. Czadróová. "A aj antibiotiká mienime využívať len v najnevyhnutnejších prípadoch. A teľa chceme po narodení aspoň dva týždne držať pod kravou. Veríme, že ak bude teľa v prvých dňoch a týždňoch života s matkou, zdravotne bude v poriadku. Najmä ak aj matka bude zdravá", konštatuje pani inžinierka, ktorá si myslí, že návrat k prirodzenejším, neraz až k prírodným, podmienkam chovu môže byť tým najlepším a aj najlacnejším veterinárom...

Čo sa týka krmovinovej základne, tú pre novo vzniknutú s.r.o Farma Fauna v plnej miere zabezpečuje partnerská s.r.o. AGRA - CAK. Vyprodukované mlieko v súčasnosti končí u veľkého spracovateľa, v bratislavskej firme Rajo. Ale časť produkcie už prostredníctvom mliečnych automatov predávajú aj konečnému spotrebiteľovi: Jeden automat prevádzkujú v Dunajskej Strede, a druhý priamo vo Veľkých Úľanoch.

Čisto chovateľská s.r.o. Farma Fauna je takpovediac na počiatku vlastnej existencie. Zatiaľ robí len prvé krôčiky. Prekážok, vyplývajúcich z rozbehu firmy, je ešte veľa. Stádo, počítajúce sto kráv, si však chce firma udržať. Prvé úspechy zaznamenali práve na poli kvality.

"Máme také skúsenosti, že odberatelia, ktorí ochutnali naše mlieko, a presvedčili sa o tom, že je kvalitné, radi sa k nám vracajú. Dokonca aj vtedy, ak sme o niekoľko centov drahší, ako mlieko od iných producentov", hovorí Ing. K. Czadróová.

Ako keby konzument mlieka tušil, že vo firme Farma Fauna sa o zvieratá starajú s láskou. Snahu o maximálnu starostlivosť, individuálny prístup a o pohodu zvierat presvedčivo dokumentuje aj skutočnosť, že v ich podmienkach dojnice majú svoje krstné mená...

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down