V dnešnej dobe sú variabilné a cielené aplikácie medzi užívateľmi postrekovačov čoraz rozšírenejšou témou a takmer každý poľnohospodár venuje tejto problematike pozornosť. Pri vzrastajúcej cene prostriedkov na ochranu rastlín sa nie je čomu diviť. Úlohu samozrejme tiež zohráva tlak na poľnohospodárov zo strany laickej verejnosti. Ako ale vyzerá realita, čo sa oplatí a čo nie? Pokúsili sme sa nájsť odpovede v nasledujúcom článku.
Bez chemickej ochrany v dnešnej dobe nezberáme žiadnu úrodu. Výnos z masívne zaburineného pozemku nepokryje ani náklady na zber, a ešte sa zvyšuje zásoba burinových semien v pôde na budúce roky. Príroda sama o sebe nepozná prázdne miesto, a pokiaľ je k dispozícii svetlo a voda, z povrchu vždy skôr alebo neskôr začnú klíčiť burinové semená. Z väčšej hĺbky potom začínajú regenerovať vytrvalé buriny.
Základom dlhodobo stabilných výnosov je tak plošné herbicídne ošetrenie. Pokiaľ urobíme nedopatrením chybu v plošnom ošetrení, musíme včas urobiť opravný postrek, aby semená buriny nestihli dozrieť. Zanedbanie takýchto opravných ošetrení spolu s minimálnym spracovaním pôdy môže spôsobiť invázne zaburinenie najmä vytrvalých burín. Náprava je potom spravidla zdĺhavá a veľmi nákladná.
Pri opravných zásahoch môžeme cielenou aplikáciou znížiť spotrebu herbicídov a zároveň vďaka tomu, že sa časť porastu neošetruje, znížiť stres plodiny a zvýšiť celkový výnos. V našich stredoeurópskych podmienkach, kde veľmi prší, nejde väčšinou o ošetrenie jednotlivých burinných rastlín, ale skôr o ošetrenie akýchsi zaburinených hniezd. Okolo takéhoto zisteného hniezda sa ešte pre istotu robí akási obalová zóna, tzv. buffer, aby aj pri nepresnosti GPS bolo hniezdo burín stopercentne ošetrené. Opravné ošetrenie prerastených burín je dôležité aj pre následný kombajnový zber, aby tiež prebehol bez strát.
Variabilné aplikácie regulátorov rastu a hnojív umožňujú vyrovnávať porasty a dosahovať zvýšenie výnosov napríklad pri repke. Paušálna ochrana pri výrazne nevyrovnanom poraste by mohla skončiť podpriemerným výnosom a finančnou stratou. Oproti tomu cielené aplikácie môžu zvýšiť výnos repky aj o tonu a zásadne zlepšiť rentabilitu.
Precíznu aplikáciu je možné vykonávať vďaka komunikácii medzi GPS prijímačom a postrekovačom, ktorú zaisťuje komunikačný protokol ISOBUS. Tok informácií cez ISOBUS je ale relatívne pomalý, asi iba rýchlosťou 250 kb za sekundu. Pokiaľ budeme vypínať samostatne jednotlivé trysky, kvôli reakcii na zmenu dávky často rýchlo za sebou, môže dôjsť k zahlteniu celého systému. Počítač sa potom môže oneskorovať, tryska bude striekať tam, kde nemá a naopak - bude sa vypínať tam, kde striekať má. Počítač môže prípadne úplne zamrznúť. Také prípady sú vcelku bežné. Preto je pre takéto aplikácie lepšie zväčšiť šírku záberu sekcie na 1 až 2 metre a systém potom bude spoľahlivo fungovať.
Cielené aplikácie môžeme vykonávať online pomocou kamier umiestnených na ramenách postrekovača alebo offline spôsobom pomocou dronu, ktorý urobí snímky, z ktorých sa potom vytvorí v špeciálnej počítačovom programe aplikačná mapa, ktorá sa následne načíta do samotného postrekovača.
Ako ale vlastne pracuje kamerový systém? Kamera neustále sníma porast pred sebou a snímky burín porovnáva s obrovskou databázou ďalších snímok uložených v cloudovom úložisku. Softvér vyhodnocuje skladbu a stupeň zaburinenia, jeho nebezpečnosť a vydá príkaz zapnúť alebo vypnúť postrek. Všetko prebieha v jednom okamihu bez oneskorenia. Nie sú potrebné žiadne aplikačné mapy a ušetria sa náklady na snímky z dronu.
Kamerový systém má však aj niekoľko slabých miest. Je veľmi ťažké dopredu odhadnúť potrebné množstvo chémie a hrozí riziko, že budeme musieť po aplikácii likvidovať značné množstvo zvyškov. V opačnom prípade nám hrozí, že budeme musieť prácu viackrát prerušovať a opúšťať polia kvôli ďalšiemu plneniu. Skrátka a dobre, je veľmi ťažké iba pohľadom na pole odhadnúť, koľkokrát kamera dá pokyn na postrek a koľko postrekovej kvapaliny nakoniec bude treba. Nevieme tiež, či má zmysel prejsť celé pole, alebo iba okraje pozemkov, kde sú vidieť buriny a zvyšok nechať tak. Kamerový systém totiž rozhoduje úplne za nás, nijako nevyužíva naše znalosti o danom pozemku pre prípadnú úpravu dávky.
Kamery nie sú lacné a časom morálne zastarávajú. Investície do kamier sa môžu pohybovať aj okolo čiastky 100 000 € na jeden postrekovač, čo rozhodne nie je zanedbateľná čiastka. Systém rozpoznávania burín tiež stále nie je 100% dokonalý, stále sa vyvíja. Zároveň sa postupne stále zvyšuje počet snímok v úložisku a niektoré staršie typy kamier môžu prestávajú zvládať spracovanie takého množstva dát. Je potom potrebné investovať do nových, modernejších kamier a takýto cyklus neustáleho obnovovania a investovania do vyspelejšieho zariadenia sa podobne ako pri akejkoľvek inej technológii neustále opakuje.
Ďalším aspektom je spoľahlivosť a rozpoznávacia schopnosť týchto kamier. Pri ošetrení holej zeme alebo malého porastu môže pracovať systém vcelku spoľahlivo. V hustom poraste ale kamera nemusí rozpoznať menšie buriny. Celková účinnosť zásahu vo vysokom a hustom poraste sa môže znížiť až o 50 alebo 60 %. V nasledujúcich rokoch potom môže masívne zaburinenie znamenať značné náklady na vyčistenie poľa.
Offline aplikácia prebieha v niekoľkých fázach. Prvým krokom je dôkladné nasnímanie celého poľa dronom. Výsledné dáta sa následne odošlú do počítačového programu, kde sa spracujú a vygenerujú sa z nich aplikačné mapy. K týmto aplikačným mapám prihliada agronóm, ktorý môže následne mapy doplniť informáciami z máp z predchádzajúcich rokov či nejakými inými poznatkami z praxe a z vlastnej znalosti pozemku. Potom sa hotová aplikačná mapa prenesie do postrekovača, ktorý podľa nej automaticky aplikuje. Časové oneskorenie medzi vytvorením snímky a samotnou aplikáciou, ak máme vlastný dron, je maximálne jeden deň. Ak by sme ako menší podnik využívali na obstaranie máp služby špecializovanej firmy, môže byť celý proces záležitosťou niekoľkých pracovných dní. Čo je tiež hlavná nevýhoda tejto offline metódy.
Snímka z dronu, teda kolmo zhora, je oveľa presnejšia a vidí každú burinu lepšie ako kamera, ktorá je umiestnená na ramenách postrekovača a mieri šikmo dopredu. Z aplikačnej mapy podľa skutočnej aplikačnej výmery tiež nie je problém zistiť skutočnú budúcu spotrebu chemikálie. Pri niektorých pozemkoch tiež môžeme dôjsť k záveru, že určitú časť poľa vôbec ošetrovať nebudeme, pretože by jazdenie po poli spôsobilo väčšie škody. Opačným extrémom môže byť situácia, kedy bude pole tak husto zaburinené, že nakoniec bude nutné plošné ošetrenie, nie cielené.
Precízne a cielené aplikácie sú vhodným doplnkom k základnej plošnej aplikácii. Návratnosť spomínaného kamerového systému je pomerne dlhá, menším farmám sa investície ani vrátiť nemusia. Vytvorenie aplikačných máp, či už ste schopní vytvoriť si ich sami alebo sa obrátite na poskytovateľa týchto služieb, so sebou tiež nesie náklady, ale návratnosť je prakticky okamžitá. Takže si precízne aplikácie vo výsledku môže dovoliť prakticky každý.
Jan Kovařík
AGRIO MZS s.r.o.
