Včely a včelári na Slovensku

Slovensko dokáže pokryť domácu spotrebu medu z vlastných zdrojov. Niečo medu zjeme, zvyšok ide na export alebo zostáva u včelárov. Zároveň ho však aj dovážame z tretích krajín - mieša sa s našim medom, a potom sa ako menej kvalitný predáva v obchodoch... Na otázky súvisiace s týmito oroblémami nám odpovedal Ing. Ľudovít GÁL, predseda Slovenského zväzu včelárov.

Aká je súčasná situácia v chove včiel na Slovensku?„Po roku 1989 sa stavy včelstiev rapídne znížili, čo bolo zapríčinené predovšetkým nepriaznivými ekonomickými podmienkami spôsobenými nárastom cien vstupov a poklesom cien včelích produktov. Trh s medom skolaboval, včelári zvyknutí bez problémov med predať ho nemali komu ponúknuť a výkupná cena bola smiešna. Včelári na túto situáciu reagovali znižovaním počtu včelstiev, prípadne prestali včely chovať. Dotačnou činnosťou vlády SR a podporou zo strany EÚ sa podarilo v súčasnej dobe počty včelstiev stabilizovať. V súčasnosti máme na Slovensku registrovaných viac ako 250-tisíc včelstiev a vyše 15-tisíc včelárov a patríme k priemerne zavčelenej krajine v rámci EÚ. Včelári sa naučili bojovať s klieštikom i morom včelieho plodu a v súčasnej dobe sa adaptujú na novo zavlečené vírusové choroby, pričom nemôžu použiť iné liečivá, s výnimkou klieštika. V posledných piatich rokoch sme začali s pravidelným vzdelávaním včelárov, čo bolo posledných 20 rokov zanedbané. 
Veľké problémy sa prejavujú v neustálom zložení včelej pastvy, klimatických zmenách, susedských sporoch pri umiestňovaní včelstiev, ale aj nesprávnym používaním pesticídov pri ochrane rastlín. Pokrok nám sťažuje nejednotnosť včelárov, malé zastúpenie mladej generácie, nízka úroveň profesionalizácie a nedostatočné investície do modernizácie a rozvoja včelníc.“ 

Od 1. septembra 2010 sa u nás začalo nové trojročné podporné obdobie. Ako to vyzerá v praxi, dostali už včelári finančnú podporu z EÚ?„Skúsenosti z predchádzajúceho podporného obdobia ukazujú, že sa zvýšil záujem o tento typ podpory a posledné dva roky sme podporu využili na 100 percent. Vďaka nej sme dosiahli pozitívne zmeny v štruktúre včelárstva, najmä v zvyšovaní miery profesionalizácie zvýšením odbornosti a vzdelávaní, zvýšenej kvalite včelích produktov, čo sa prejavilo v získaní ocenení v medzinárodných súťažiach na svetovej a európskej úrovni. Tento typ podpory je pre bežného včelára zvládnuteľný, na rozdiel od schém v Pláne rozvoja vidieka.“ 

Koľko medu sa u nás ročne vyrobí? Prečo dovážame med, keď sme v jeho produkcii sebestační?„Sebestačnosť v mede je v EÚ na úrovni 50 percent. Súvisí to najmä so zvyšovaním spotreby medu za posledné tri desaťročia; aj vďaka lacným dovozovým medom z tretích krajín, čím sa med stal dostupným pre všetky vrstvy obyvateľstva. Dovoz medu nemá na rozdiel od iných komodít žiadne colné obmedzenia. Väčšina dovezeného medu pochádza z Argentíny, Číny a Mexika. 
Oficiálne štatistiky hovoria o priemernej produkcii 3800 až 5800 ton medu ročne, ale tieto údaje treba brať s rezervou, pretože veľké množstvo medu sa predáva i priamo od včelárov. Včelár nie je schopný splniť podmienky dodávok medu do obchodných reťazcov. Ďalším negatívnym tlakom je výskyt lacných falzifikátov na trhu. Slovensko je v mede samostatné, aj keď sa časť kvalitných medov presúva na náročnejšie trhy v rámci EÚ. Zlé je to, že SR vyváža med ako surovinu vo veľkom balení, a dovážajú sa lacné medy vzniknuté zmiešavaním najlacnejších svetových medov nevyrovnanej, prípadne diskutabilnej kvality. Preto odporúčam každému: Nájdite si svojho včelára a kupujte med s ochrannou známkou Slovenský med. Spotrebu medu na Slovensku možno odhadnúť na 0,5 kilogramu ročne.“ 

Aký je Váš názor na dovozový med?Med z teplejších klimatických pásiem býva pred dovozom zvyčajne upravovaný dodatočným odparom vody, aby spĺňal základné limity EÚ. Vedľajším efektom je znižovanie zavčelenia krajiny, pretože hlavnou úlohou včelárstva nie je produkcia medu, ale zabezpečenie ekologickej stability prírody prostredníctvom opeľovania, pričom príjmy včelárov pochádzajú predovšetkým z predaja medu.“