09.02.2012 | 11:02
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Vedia, ako si otvoriť dvere do sveta

Povinnosťou poľnohospodárov, ktorým sa aspoň ako tak darí, je šíriť okolo seba optimizmus a nie nadávať na všetko a všetkých okolo. Musíme sa snažiť ukázať tým, ktorí sa stali apatickými voči okolitému prostrediu, práci či dianiu vo svete, ako sa môžu vysporiadať s problémami. Nesmieme však byť okázalí, namyslení a mať hore nosy.

Týmito slovami nás privítal vo svojej kancelárii Ľubomír Miškolci, predseda Poľnohospodárskeho družstva Radošinka Veľké Ripňany v okrese Topoľčany. A počas celej návštevy nás potom presviedčal, že v tomto družstve "náreky" miesto nemajú a že tam naozaj vedia, ako sa vysporiadať s problémami, s ktorými sa naši poľnohospodári stretávajú prakticky na každom kroku.
Náš rozhovor sa začal odvíjať od výsledkov minulého roka, ktorý bol podľa Ľ. Miškolciho pre družstvo najlepší a najúspešnejší odvtedy, ako sa v roku 1996 stal predsedom PD Radošinka.

Rekordný rok

„Vlani sme dosiahli prakticky u všetkých plodín najlepšie úrody za posledných pätnásť rokov. Priemerná hektárová úroda pšenice sa vyšplhala na takmer deväť ton, u jačmeňa to boli 6,5 tony, u repky 3,8 tony a u slnečnice 3,5 tony. Kukurica nám sypala v priemere 11 ton z hektára a priemerná hektárová úroda cukrovej repy dosiahla 70 ton. A keďže sme vďaka našej rozvážnosti úrodu predali či zazmluvnili krátko po žatve, tak sme ju aj predali za veľmi dobré ceny. Ekonomická situácia podniku sa teda výrazne zlepšila,“ uviedol Ľ. Miškolci.
Nezabudne však zdôrazniť, že tieto dobré výsledky dosiahli v prvom rade vďaka zodpovednej, poctivej a odborne vykonanej práci všetkých zainteresovaných. „Samozrejme, musíme sa poďakovať i prírode, pretože vlani nám počasie naozaj prialo,“ pripomína predseda.
„A hoci si želám, aby aj tento rok bol k poľnohospodárom priaznivo naklonený aspoň ako ten minulý, musíme sa správať rozumne. Najmä pokiaľ ide o investície. Z tohto pohľadu pritom už dlhodobo preferujeme investície do ľudí a do pôdy,“ hovorí Ľ. Miškolci.

Transformácia

Ako ďalej vysvetľuje, družstvo od pôvodných majiteľov odkúpilo už takmer tisíc hektárov pôdy, pričom celková výmera nimi obhospodarovanej pôdy predstavuje 4 200 hektárov. A na našu otázku, kto to vlastne družstvo je, Ľ. Miškolci odpovedá: „Momentálne máme 220 členov družstva, ale ich podiely sú, pravdaže, rozdielne. Viac ako 50 percent podielov družstva je v rukách vedenia podniku a predstavenstva družstva.“
Nezabudne tiež dodať, že družstvom budú minimálne dovtedy, kým si nevysporiadajú všetky povinnosti vyplývajúce z transformácie. To, okrem iného, znamená, že každoročne posielajú podielnikom ponuky na odkúpenie ich podielov. Pri okamžitom výkupe vyplatia 50 percent z nominálnej hodnoty daného podielu, respektíve celých sto percent, ak sa s podielnikom dohodnú na päťročných splátkach.
„Počas môjho pôsobenia vo funkcii predsedu sme sa finančne vysporiadali už s veľkou väčšinou podielnikov. Veď pôvodne ich bolo asi 1200 a dnes už len spomenutých 220,“ konštatuje Ľ. Miškolci.
Úspešne si vedenie veľkoripnianskeho družstva počínalo aj v zefektívnení činnosti podniku. Z pôvodného počtu 430 zamestnancov, ktorí robili na družstve v roku 1995, majú dnes len 155 zamestnancov.

Čakať sa oplatilo

„Družstvo som preberal s úvermi na úrovni 75 miliónov korún, dnes nemáme ani cent úverov. Kým sme sa však k tomu dopracovali, vyžadovalo si to nemalé úsilie a odriekanie. V prvom rade sme si v začiatkoch všetci museli utiahnuť opasky, nastoliť disciplínu a priznávam, skoncovať aj s rozkrádaním. A výsledok sa postupne dostavil. Dnes sme konsolidovaný podnik, s vysokou produktivitou práce a ľudia dostanú, myslím si, aj slušne zaplatené. Tí, ktorí to s nami tých 15 rokov vydržali, už zistili, že sa im oplatilo čakať. Veď kto na Slovensku dostal v minulom roku viac ako dvanásť platov ako naši zamestnanci,“ hovorí Ľ. Miškolci.
Aj to je dôkaz jeho slov, že vo Veľkých Ripňanoch to s investovaním do ľudí myslia vážne. „Snažím sa riadiť tým, čím aj mnohí významní podnikatelia v minulosti. Oni totiž tvrdili, že ak si nevážite prácu tých, ktorí vás živia, tak to ďaleko nedotiahnete. Jednoducho povedané, vytvorte ľuďom podmienky a otvorí sa vám svet,“ vysvetľuje svoju podnikateľskú filozofiu predseda PD Radošinka.
Do tej, samozrejme, spadá tiež to, že každý podnikateľ musí myslieť i na budúcnosť. „Veď aký zmysel by to všetko naše snaženie malo, keby nemal kto v našej práci pokračovať?" pýta sa Ľ. Miškolci. „Aj preto sme si napríklad vybrali niekoľkých študentov na strednej škole v Topoľčanoch, ktorým poskytujeme štipendium. Ich rodičia sa ale museli zaviazať, že po škole minimálne päť rokov odpracujú v družstve."

Živočíšna výroba

Družstevníci z Veľkých Ripnian sa môžu pochváliť nielen výbornými úrodami zrnín či olejnín, ale aj vyspelým a efektívnym chovom dojníc. Na dvoch strediskách chovajú priemerne 930 kráv červeného holsteinského plemena, pričom ide o šľachtiteľský chov. Denne vyprodukujú 26- až 27-tisíc litrov mlieka, respektíve 23,5 litra denne na jednu kravu. Už od vstupu do EÚ pritom celú produkciu mlieka vyvážajú do Českej republiky, do Mliekarne Kunín.
„S touto ostravskou mliekarňou máme dlhodobú spoluprácu a nemôžeme si sťažovať. Okrem toho, že od nás odoberajú mlieko, zamestnávajú aj našu cisternu na zvoz mlieka. Za tých sedem rokov, čo tam dodávame mlieko, nám vychádza priemerná nákupná cena asi o tri centy na liter vyššia oproti priemeru na slovenskom trhu. To znamená, že za sedem rokov sme za predaj mlieka dosiahli asi o 1,7 milióna eur vyššie tržby. Aj preto nie je naša živočíšna výroba stratová. A aj vďaka tomu sme si mohli dovoliť zrekonštruovať a obnoviť celý chov dojníc," hovorí Ľ. Miškolci.
Družstvo bolo kedysi známe i chovom ošípaných, ale s tým skončili ešte v roku 2004. „Museli sme sa vtedy rozhodnúť, či budeme do chovu ošípaných investovať, alebo ho radšej zrušíme. A keďže sa nám vtedy zdalo, že situácia v chove ošípaných sa nebude vyvíjať správnym smerom, tak sme od chovu ustúpili. Objekty tak odvtedy zívajú prázdnotou. No ako sme sa nemýlili vtedy, tak, podľa mňa, sa nepomýlim ani teraz, keď poviem, že do dvoch rokov budeme chovať ošípané všetci," predpovedá predseda.

Investície

O investícii do obnovy chovu ošípaných síce ešte nerozhodli, no napriek tomu sa vo Veľkých Ripňanoch stále niečo deje. Veď ako hovorí Ľ. Miškolci, investície do obnovy či modernizácie výroby sú alfou a omegou zabezpečenia konkurenčnej schopnosti.
„My investujeme pravidelne do všetkých oblastí rastlinnej a živočíšnej výroby, pričom v priemere nám to vychádza na milión eur ročne. Máme moderné stroje a technológie, pozberovú linku na spracovanie úrody i skladovacie kapacity na jej uskladnenie. Zrekonštruovali sme aj 14 hektárov vinohradov v obci Radošina a v tomto roku by sme chceli vybudovať i pivničné hospodárstvo. V ňom by sme chceli vyrábať nie síce veľa, ale kvalitné vína, a prilákať tak ľudí do tohto regiónu známeho svojou výnimočnosťou. Okrem toho sme sa rozhodli, že v tomto roku zateplíme našu administratívnu budovu i dielne," vyratúva Ľ. Miškolci.

Pridružená výroba

Pridruženej výrobe sa svojho času venovalo hádam každé poľnohospodárske družstvo na Slovensku, no dnes je takáto kombinácia podnikania výnimkou. A práve PD Radošinka je jednou z takých výnimiek. Vo Veľkých Ripňanoch sa po roku 1990 pridruženej výroby nevzdali, ba práve naopak, ešte ju aj rozšírili.
„Koncom 80-tych rokov sme začínali s výrobou zdravotníckych pomôcok, konkrétne nepriepustných podložiek na nemocničné lôžka. Túto výrobu sa nám podarilo udržať až doteraz - dokonca ešte stále nám slúži aj stroj, s ktorým sme ich v roku 1987 začínali vyrábať - pričom postupne sme výrobu rozšírili o ďalšie zdravotnícke pomôcky. No keďže naše zdravotníctvo má problémy s platením, hľadali sme tiež iné možnosti a dali sme sa na gastronómiu. A aj vďaka výzve na diverzifikáciu poľnohospodárskej činnosti vyrábame od roku 2005 papierové servítky, pričom takmer celá produkcia smeruje do zahraničia,“ konštatuje Ľ. Miškolci.
Tým sa však ich aktivity v tejto oblasti neskončili. Vlani zrekonštruovali halu, v ktorej kedysi spracovávali chmeľ, a kúpili modernú linku na laminovanie papiera a textílií. Tieto produkty nachádzajú široké uplatnenie - napríklad v gastronómii, potravinárstve, stavebníctve či automobilovom priemysle. „Momentálne zamestnávame v pridruženej výrobe 30 ľudí a tržby z tejto činnosti dosahujú asi tretinu z celkových tržieb družstva,“ hovorí predseda družstva, ktorého podnikateľský duch nenecháva pokojným a spokojným.
„No stále mám na pamäti slová našich predkov, že roľník sa musí držať zeme, byť pokorný a najmä nezabúdať, že jeho práca má zmysel len vtedy, keď má v nej kto pokračovať,“ dodáva Ľubomír Miškolci.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down