V nemeckom Hannoveri diskutovali vedci o zákaze skrmovania vedľajších jatočných produktov. Na konferencii s názvom „Opätovné využitie vedľajších jatočných produktov“ sa ozývali hlasy volajúce po odvolaní zákazu zaraďovania tukov a bielkovín z vedľajších jatočných produktov do kŕmnych dávok ošípanej a hydiny.
Pri porážke hospodárskych zvierat vzniká množstvo vedľajších produktov, ktoré ľudia v priemyselných krajinách už ďalej ako potraviny nevyužívajú. Až 50 percent jatočného tela zvieraťa sa nezužitkuje ako potravina a táto tendencia má stúpajúci charakter. Napríklad z ovce ide 52 % jatočného trupu do potravinárskeho reťazca a zvyšných 48 % tvorí odpad. Vzhľadom na nárast cien potravín to však už podľa mienky expertov, ktorí o tejto problematike rokovali na Vysokej škole veterinárnej (TiHo), nie je zodpovedné. Podujatia Veterinary Public Health sa zúčastnilo 260 zástupcov vedy, politiky, veterinárnej medicíny, poľnohospodárskeho výskumu i priemyslu.
Skrmovanie vedľajších jatočných produktov bolo dlhé desaťročia - až do BSE krízy v roku 2000, pozitívnym príkladom zmysluplného ďalšieho spracovania týchto produktov. Absolútny zákaz skrmovania bol súčasťou stratégie boja proti BSE. „Vyradené časti, ktoré sa nevyužívajú ako potraviny však obsahujú energiu a hodnotné živiny,“ prehlásil prof. Josef Kamphues, vedúci Ústavu výživy zvierat pri TiHo Hannover, jeden z organizátorov konferencie. „V roku 2050 by podľa prognóz malo na našej planéte žiť približne 9 miliárd ľudí. Je teda možné na pozadí tohto demografického vývoja vzdať sa využitia vedľajších jatočných produktov ako významného bielkovinového zdroja?“ pýta sa prof. J. Kamphues.
Bielkoviny a fosfor
Veľká časť proteínov, ktoré sa v Nemecku skrmujú hospodárskym zvieratám, pochádza z importovaných sójových bôbov. Pritom približne 150-tisíc ton bielkovín živočíšneho pôvodu ročne predstavujú vedľajšie jatočné produkty z ošípaných a hydiny, čo odpovedá 300- až 350-tisícom tonám sóje. Vedec sa preto spytuje, či nie je zmysluplnejšie využiť zdroje bielkovín, ktoré sú k dispozícii, zvlášť keď sú bielkoviny živočíšneho pôvodu veľmi kvalitné?
Ďalším celosvetovo limitovaným zdrojom je fosfor. V poľnohospodárstve sa používa vo výrobe hnojív a krmív, ale jeho potreba stúpa i mimo tohto odvetvia. Množstvo fosforu, ktoré sa v minulosti vracalo späť do kŕmenia hospodárskych zvierat, napríklad prostredníctvom kostných múčok, sa v súčasnosti nevyužité stráca. „Hoci sa vedľajšie jatočné produkty využívajú ku hnojeniu, fosfor obsiahnutý v tejto forme nedokážu rastliny využiť, a tak vyjde nazmar,“ vysvetlil vo svojom príspevku profesor Dr. Ewald Schnug z Institutu Julia Kühna. Dr. Anna Balkeme-Buschmannová z Ústavu Friedricha Loefflera (Greifswald) poukázala na to, že opatrenia, ktoré boli prijaté v rámci boja proti BSE, boli veľmi úspešné: „Počet prípadov BSE významne poklesol v rámci celej EÚ.
Zatiaľ čo v roku 2008 a 2009 boli v Nemecku diagnostikované ešte dva prípady BSE, v roku 2010 už nebol zistený žiadny prípad tohto závažného ochorenia.“ Dr. Matthias Greiner zo Spolkového ústavu pre hodnotenie rizík však dodal, že i napriek priaznivému vývoju v nákazovej situácii sa nechystajú žiadne zmeny prijatých opatrení v rámci monitoringu BSE.
Tri kategórie
Vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu sú vzhľadom na rizikový potenciál rozdelené do troch kategórií, pričom produkty kategórie III. predstavujú najnižší rizikový potenciál. Sem patria časti jatočných tiel, ktoré nie sú vhodné pre ľudskú spotrebu ako sú štetiny a paznechty, ako aj časti, ktoré sa vôbec alebo len zriedka konzumujú, ako napríklad vnútornosti. Produkty z tejto kategórie síce pochádzajú z potravinársky spôsobilých jatočných tiel, nie sú však určené k ľudskej spotrebe a podliehajú zákazu skrmovania. Niekoľko rečníkov na zasadaní vyzvalo k opätovnému povoleniu skrmovania produktov kategórie III. z ošípaných a hydiny vo forme živočíšnych tukov a bielkovín neprežúvavcom. Pre dobytok by táto forma zhodnocujúca vedľajšie produkty mala zostať i naďalej zakázaná.
Vedľajšie produkty z prasacích a hydinových porážok nepredstavovali a nepredstavujú veľké riziko z hľadiska BSE, takže na nich by mali byť uplatnené iné štandardy. „Mnoho prijatých opatrení ako v prípade BSE krízy preukázalo svoju najvyššiu efektivitu, niektoré by sa však mali prehodnotiť s ohľadom na možnosť ich používania v odvetví výživy a kŕmenia ošípaných a hydiny, dodal profesor J. Kamphues.
