V posledných rokoch sa pravidelným škodcom na repke ozimnej v jesennom období stávajú vošky až do takej miery, že je potrebné proti nim zasiahnuť chemickým postrekom. Taktiež sa vyskytujú húsenice moličky kapustovej.
Signalizačná správa
Voška broskyňová
Voška, ktorá teraz cicia na repke je voška broskyňová (Myzus persicae). Neokrídlení jedinci sú 1,8–2,3 milimetra dlhí, žltozeleno až zeleno sfarbení, v lete príležitostne aj žltí s čelným hrbolčekom. Tykadlá dosahujú maximálne dĺžku tela. Okrídlení jedinci sú1,3–2,5 milimetra dlhí, hlavu a hruď majú čierno až čiernohnedo sfarbenú. Farba zadočka je od žltozelenej po zelenú. Zimným (hlavným) hostiteľom je broskyňa, niekedy aj neskoro kvitnúca čremcha. Letní (vedľajší) hostitelia sú zemiaky, repa, hlúboviny, repka, uhorky, obilniny, lupina, tabak, bôb, hrach, špenát, kukurica, atď.
Voška broskyňová normálne prezimuje v štádiu vajíčka na hlavnom hostiteľovi – broskyni, alebo jednotlivých príbuzných druhoch rodu Prunus (holocyklický vývoj). Na týchto zimných hostiteľoch sa od polovice marca liahnu živorodé zakladateľky, ktoré rodia väčšinou bezkrídlové jedince. Na zimnom hostiteľovi sa objavujú ešte 2 až 4 generácie s pribúdajúcim podielom okrídlených foriem. Tie sa sťahujú na letných hostiteľov, ako sú zemiaky, repa a i., kde vznikajú bezkrídlové samičky. Od polovice septembra prebieha prelet na zimných hostiteľov. V miernych zimách však môže tento druh prezimovať v štádiu dospelých jedincov na burinách, prípadne repke ozimnej (anholocyklicky, bez zmeny hostiteľa). Tento druh má medzi voškami výnimočné postavenie, lebo slúži ako najvšestrannejší a najefektívnejší prenášač rastlinných vírusov. Intenzita výskytu vošiek tak môže predstavovať riziko prenosu viróz najmä vírusu žltačky kvaky okrúhlice (TuYV).
Aktuálne podmienky
Súčasný vývoj počasia voškám svedčí a zaznamenané sú nymfy v rôznom štádiu vývoja. Jesenný prelet vošky broskyňovej zaznamenaný sacími pascami prebehol vo vyššej miere v 39. týždni. Vzhľadom k počasiu je možné počítať s miernym útlmom migrácie a predpokladá sa, že tlak vošiek v porastoch bude stagnovať do prvých silnejších mrazíkov. Pestovatelia repky by mali v súčasnosti zrevidovať porasty svojich repiek a zvážiť, či je ošetrenie nutné. Z dôvodu lokácie vošiek na spodnej strane listov repky, je ošetrenie registrovanými prípravkami málo účinné.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
