Správna výživa teliat v období mliečnej výživy je kľúčová nielen pre ich životnú pohodu, ale aj optimálny rast a budúcu produkciu. Teľatám mliekového typu je do odstavu zvyčajne skrmované mlieko alebo mliečny nápoj, štartér a voda. Teľatá by však prirodzene začali konzumovať aj objemové krmivo, a to už v rannom veku.
Zaradenie objemového krmiva do výživy neodstavených teliat sa však často spája s negatívnym vplyvom na ich produkciu a vývoj bachora. Výskumné práce však ukazujú, že to tak celkom nie je.
Výživa teliat v období pred odstavom
Teľatá v pastevných chovoch začínajú konzumovať objemové krmivo v 2. týždni veku. Čas strávený pasením sa zvyšuje s rastúcim vekom. Pre porovnanie, desaťdňové teľatá trávia pasením približne 20 minút denne, pričom stodňové jedince sa pasú až 6 hodín denne (Nicol a Sharafeldin, 1975). Okrem veku majú na spotrebu objemového krmiva vplyv aj iné faktory, ako je jeho kvalita, hmotnosť teliat alebo množstvo skŕmeného mlieka. Práca Tedeschi a Fox z roku 2009 ukázala, že ak sú teľatá kŕmené viac než 10,88 l mliečneho nápoja denne, spotreba objemového krmiva klesá.
Napriek vyššie zmienenej skutočnosti však v niektorých chovoch teľatá nemajú od 2. týždňa veku k dispozícii žiadne objemové krmivo. Kŕmenie objemového krmiva teľatám pred odstavom je vnímané skôr negatívne kvôli jeho možným negatívnym vplyvom na produkciu teliat (Xiao a kol., 2020) a vývoj bachora (Khan a kol. 2011), pretože jeho kapacita je pri mladých teľatách obmedzená (Hill a kol., 2019). Záverom literárnej rešerše (Xiao a kol., 2020) na túto problematiku však je, že poskytnutie menšieho množstva (5 – 25 % z celkového množstva pevného krmiva) objemového krmiva dobrej kvality už počas obdobia mliečnej výživy má pozitívny vplyv na produkciu, vývoj bachora, správanie, ako aj kognitívne schopnosti teliat. Tieto pozitívne vplyvy sú diskutované v ďalšej časti článku.
Vplyv objemového krmiva na produkciu a vývoj bachora teliat
Poskytnutie objemového krmiva teľatám už v rannom veku môže pozitívne ovplyvniť celkovú spotrebu pevného krmiva, hmotnostné prírastky, ako aj potravové správanie teliat. Phillips (2004) vo svojej štúdii ustajnili teľatá individuálne alebo v skupinách. Časť individuálne a časť skupinovo ustajnených teliat mala v dennej kŕmnej dávke zaradené objemové krmivo. Zvyšok teliat mal k dispozícii len jeden druh pevného krmiva (štartér). Teľatá, ktoré mali k dispozícii objemové krmivo, menej často konzumovali slamenú podstielku a viac času trávili prežúvaním. Toto platilo hlavne pre individuálne ustajnené teľatá. Spotreba štartéru bola nižšia pri teľatách, ktoré mali k dispozícii objemové krmivo a boli ustajnené v skupine.
Coverdale a kol. (2004) zistili, že teľatá, pri ktorých 7,5 alebo 15 % pevného krmiva tvorilo seno, mali vyššiu hmotnosť, vyššie hmotnostné prírastky, ako aj lepší konverzný pomer krmiva. Khan a kol. (2011) vo svojej práci zistili, že teľatá kŕmené senom v 6. - 8. týždni veku spotrebovali viac pevného krmiva než teľatá, ktoré nemali k dispozícii žiadne objemové krmivo. Hmotnosť predžalúdka bola vyššia pri teľatách kŕmených senom. Priemerné pH bachorovej tekutiny bolo vyššie pri teľatách, ktoré mali do kŕmneho režimu zaradené aj seno (5.49 ± 0.08 verzus 5.06 ± 0.04). Treba však podotknúť, že teľatá v tejto štúdii boli kŕmené vyššími objemami mlieka než je bežná komerčná prax (objem kŕmeného mlieka bol cca 20 % z pôrodnej hmotnosti teliat).
Castells a kol. (2012) vo svojej práci zistili, že teľatá, ktorým bolo poskytnuté seno, skonzumovali viac štartéru a mali vyššie hmotnostné prírastky. Tiež mali lepšiu stráviteľnosť bielkovín a menej času venovali konzumácii štartéru. Prežúvaním ale trávili viac času než teľatá, ktoré boli kŕmené len štartérom.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
