15.04.2024 | 12:04
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Vplyv podmienok prostredia na sóju fazuľovú

V oblastiach pôvodného výskytu, sója je počas kvitnutia a zakladania plodov vystavená letným monzúnom, tzn. teplému a vlhkému počasiu. V pestovateľských oblastiach, kde takéto nároky sóje v tomto rastovom období nie sú uspokojené, sa dosahujú len kolísavé úrody, pričom stúpajú nároky na výber odrody a kvalitu agrotechniky. Na Slovensku kvitne sója od polovice júna po koniec júla, tvorba strukov trvá do konca augusta.

Pokiaľ je v období od polovice júna do polovice augusta teplé a vlhké počasie, je možné počítať s dobrou úrodou sóje. Kým sú v období kvitnutia a zakladania strukov pre sóju priaznivé teplé a vlhké podmienky, počas dozrievania semien potrebuje sója teplé a suché počasie, čo u nás pripadá na druhú polovicu augusta a september.

Fotoperiodizmus

Dôležitým faktorom, ktorý rozhoduje o vývine rastlín je svetlo, resp. striedanie obdobia svetla a tmy, citlivosť rastlín na dĺžku tmy sa nazýva fotoperiodizmus. Vo vzťahu ku kvitnutiu, fotoperiodizmus predstavuje procesy, pri ktorých dĺžka osvetlenia vyvoláva zmeny v rastlinnom organizme umožňujúce zakladanie kvetných orgánov, aj samotné kvitnutie rastlín. Presnejšie, ak rastliny krátkeho dňa nemajú počas dňa určité minimálne obdobie tmy, nezakvitnú. Krátky deň u týchto rastlín vyvoláva kvitnutie a dlhý deň brzdí kvitnutie, prípadne nedovoľuje rastline kvitnúť. Fotoperiodickú reakciu sóje zadržuje aj zníženie teploty. Pri desať hodinovom svetelnom dni a pri teplote 10 °C dochádza ku kvitnutiu sóje o 46 dní neskôr ako pri teplote 23 °C. Rastliny krátkeho dňa zvyčajne pochádzajú z južných oblastí a kvitnú pri osvetlení, ktoré nepresahuje 8 až 12 hodín. Dĺžka osvetlenia, resp. tmy, je spätá s radom ďalších vlastností a procesov rastlín, ako je rýchlosť rastu, výška rastlín, tvorba listov, dozrievanie, atď. Sója, presnejšie väčšina u nás pestovaných odrôd sóje, sú rastliny krátkeho dňa a pre ideálny priebeh fyziologických procesov vyžadujú dĺžku denného svetla maximálne 12 hodín. Predlžovaním dĺžky dňa sa v semene sóje zvyšuje obsah oleja, so zvyšovaním obsahu oleja súvisí pokles obsahu bielkovín, t. j. obe hlavné obsahové zložky sóje. Pri sóji, plodine krátkeho dňa, je teda vplyv svetla významný, avšak areál jej pestovania je rozsiahly a preto je reakcia odrôd na zmenu dĺžky dňa rôzna. Pre naše podmienky sú vhodné odrody, ktoré na dĺžku dňa až tak výrazne nereagujú.

Nároky na vodu

Sója má značné požiadavky na vodu, vyznačuje sa vysokým transpiračným koeficientom 750 až 850 l/kg (množstvo vody v litroch spotrebované pre vytvorenie kilogramu sušiny). V najširších súvislostiach sa uvádzajú hodnoty 600 – 1 000 l/kg. To pri úrode semien 2,5 – 3,5 tony na hektár činí 1.500 – 3.500 metrov kubických pretranspirovanej vody na hektár, čo zodpovedá zrážkovému úhrnu 150 - 350 milimetrov. Po zohľadnení potreby vykryť aj vedľajšiu úrodu (pri sóji sa v priemere môže brať do úvahy pomer hlavnej a vedľajšej úrody zhruba 1:1, t. j. zberový index 0,5) sa potreba vody zdvojnásobí. Pri dlhodobo priemernej úrode semien sóje na Slovensku 1,62 tony na hektár by teoretickú potrebu pretranspirovanej vody vykryl úhrn zrážok 97 - 162 milimetrov, resp. 194 – 334 milimetrov pri zohľadnení aj vedľajšej úrody. Skutočná potreba zrážok pri pestovaní v poľných podmienkach je podstatne vyššia, pretože nie každý milimeter zrážok sa v poraste spotrebuje plodinou.

Ročný úhrn zrážok

Zvyčajne sa uvádza, že ročný úhrn zrážok by mal byť minimálne 550 milimetrov. Pre normálny rast a vývoj potrebuje sója asi 700 milimetrov zrážkového úhrnu ročne, čo sa v našich podmienkach bežnému priemeru už vymyká. Podľa zámorských zdrojov je ideálne rozdelenie zrážok vo vegetačnom období pre sóju nasledovné: 60 až 70 mm v máji, 70 až 80 milimetrov v júni, 90 milimetrov v júli, 80 milimetrov v auguste a 50 milimetrov v októbri; od čoho je charakter počasia u nás vzdialený. Potreba vody je výrazne ovplyvnená prírodnými podmienkami a v jednotlivých rastových fázach sú požiadavky sóje na vodu rôzne.

Klíčenie a vzchádzanie

Veľké nároky na vlahu má sója už počas klíčenia a vzchádzania. Na vyklíčenie spotrebuje 120 – 140 percent vody v prepočte na hmotnosť semena, čo je napr. dvojnásobné množstvo v porovnaní so pšenicou.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2024 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down