Sója fazuľová (Glycine max L.) je jednoročná strukovina, ktorej pravdepodobný pôvod je v strednej Číne. Zložením a možnosťami využitia zaujíma osobitné postavenie v ľudskej výžive a je dôležitou surovinou krmovinárskeho priemyslu. Biologickou podstatou patrí medzi strukoviny, ale z hľadiska hospodárskej systematiky a použitia finálneho produktu je zaraďovaná medzi olejniny, kde je aj štatisticky vykazovaná.
Patrí medzi prevratné plodiny 20. storočia. V krátkom čase sa jej pestovanie dostalo do svetovej bilancie potravín a krmív. V mnohých krajinách je sója významnou zložkou ľudskej výživy a efektívnym jadrovým krmivom. Dôkazom jej významnosti je aj skutočnosť, že rozsahom pestovateľských plôch sa vo svete zaraďuje na piate miesto, hneď za najdôležitejšie zrniny (pšenica, raž, kukurica, jačmeň). Sója je teplomilná rastlina, ale jej pestovanie sa rozšírilo od trópov až po 52. stupeň severnej zemepisnej šírky.
Vývoj osevných plôch a úrod
Na Slovensku štatistiky zaznamenali prvýkrát pestovanie sóje v roku 1934 na výmere 595 hektárov s úrodou 1,03 tony na hektár pri celkovej produkcii 614 ton. Od roku 1934 do roku 1975 bola s výnimkou vojnových rokov najvyššia výmera sóje zaznamenaná v roku 1951 a to 2 394 hektárov s produkciou 2 421 ton. Po roku 1955 nastala stagnácia v pestovaní sóje a jej výmery sa znížili až na 166 hektárov v roku 1970. Po tomto roku bola najvyššia pestovateľská plocha v roku 1975 a to 3 895 hektárov. K výraznému zvýšeniu pestovateľských plôch sóje došlo začiatkom 90. rokov. V roku 1992 to bolo na 4 570 hektárov s úrodou 0,92 tony na hektár. Po tomto neúspešnom roku, keď sa maximálna pozornosť venovala pestovaniu hrachu siateho, sa pestovateľské plochy sóje pohybovali v rozmedzí 755 až 1 070 hektárov v rokoch 1993 až 1996 s hektárovou úrodou 1,22 až 1,70 tony na hektár. V roku 1998 dochádza k zvyšovaniu pestovateľských plôch sóje na 3 303 hektárov a v roku 1999 na 4 165 hektárov. Prudké zvýšenie plôch nad úroveň 10 tisíc hektárov dochádza v roku 2003 s plochou 10 983 hektárov, ale s nízkou priemernou úrodou 1,11 tony na hektár. V posledných rokoch sa pestovateľské plochy ešte zvýšili - na maximum v roku 2014 s výmerou 33 227 hektárov, s priemernou úrodou 2,53 tony na hektár. Aj poslednom pestovateľskom roku 2015 mali plochy sóje naďalej rastúci trend. Odhad z 15. augusta 2015 udával plochy 43 824 hektárov s predpokladanou úrodou dve tony na hektár (najnovšie známe priemerné údaje naznačujú, že bola nižšia). Posledné dosiahnuté priemerné úrody za SR sa už vyrovnávajú celosvetovému priemeru, ktorý je 2,4 tony na hektár. Úrody dosiahnuté vo výskume v rozmedzí (3,35 – 4,78 tony na hektár) však poukazujú, že je možné dosiahnuť aj vyššie hektárové úrody, ktoré z hľadiska rentability jej pestovania posúvajú sóju k veľmi lukratívnym plodinám. Dobrí pestovatelia u nás v súčasnosti dosahujú úrodu za celú podnikovú pestovateľskú plochu nad tri tony na hektár.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
