Konzervované objemové krmivá sú základom kŕmnej dávky hovädzieho dobytka, a to nielen dojeného. Dobre konzervovaná a skladovaná senáž, vyrobená z kvalitných krmovín, je cenným krmivom, pretože dobytku môže dodať všetko potrebné, a to s prijateľnými nákladmi. Avšak za predpokladu, že sa vie, ako na to.
Vysoký výnos biomasy z prvej kosby síce znižuje náklady na tonu vyrobenej senáže, ale čakanie na dosiahnutie maximálneho objemu nemusí byť tým najlepším prístupom, pretože kvalita rastlinnej hmoty (stráviteľnosť sušiny - DMD - Dry Matter Digestibility) po optimálnom dátume zberu veľmi rýchlo klesá (cca o 0,5 % za deň). Preto bývajú vysoký výnos a vysoká kvalita senáže často považované za protikladné ciele. Tak by to však nemuselo byť, ak sú strážené kľúčové faktory na dosiahnutie vysokého výnosu sušiny (dobrá úrodnosť pôdy, adekvátne hnojenie dusíkom, vhodná skladba porastu).
Podľa vedcov pomáha dobrá úrodnosť pôdy k dosiahnutiu cieľového výnosu päť ton sušiny pred koncom mája a k vyrobeniu senáže veľmi dobrej kvality (72 % DMD), zatiaľ čo pri zlej úrodnosti pôdy sú na dosiahnutie rovnakého výnosu potrebné zhruba tri týždne navyše, čo vedie k senáži nízkej kvality (62 % DMD). Okrem toho, trávny porast sa na veľmi úrodných pôdach zotavuje po kosení rýchlejšie. Je teda nevyhnutné venovať úrodnosti pôdy patričnú pozornosť, vykonávať pravidelné analýzy a nastaviť adekvátny plán hnojenia, aby bolo možné dosiahnuť požadované množstvo a kvalitu senáže.
Úrodnosť pôdy a hnojenie
Porast určený na produkciu senáže odoberie z pôdy približne 4 kg fosforu (P) a 25 kg draslíka (K) na tonu vyprodukovanej biomasy. V posledných rokoch sa koncentrácia fosforu a draslíka v pôde, rovnako ako hodnota pH (poukazujúca na potrebu vápnenia), na mnohých miestach znížila, čo sa odrazilo v suboptimálnom obrastaní porastov a následných nízkych výnosoch v obvyklých termínoch zberu. V takýchto pôdach totiž rastliny nereagujú adekvátne ani na dusíkaté hnojivo. Dôsledkom boli neskoršie termíny kosenia, ktoré mali viesť k zvýšeniu výnosov, ale zároveň prispeli k nižšej kvalite senáže kvôli horšej DMD.
Avšak menej je niekedy viac. Napríklad pri senáži s vysokým obsahom draslíka sa môže pri dojných kravách zvyšovať riziko popôrodnej parézy a súvisiacich zdravotných problémov. Cieľom je teda dosiahnutie < 2,0 % draslíka v senáži, ktorá bude skrmovaná 2 - 3 týždne pred otelením. V prípade, že sa problémy po otelení v chove vyskytujú častejšie, je vhodné si pre kravy pred pôrodom vyrobiť senáž z oblastí s nízkym obsahom draslíka (obmedzenou aplikáciou hnojovice), a to v množstve, ktoré zodpovedá 150 - 200 kg sušiny na kravu.
Pre kvalitný trávny porast je dôležitá aj síra (S), ktorá zodpovedá za tvorbu bielkovín, pričom ľahké, piesčité pôdy sú náchylnejšie na jej nedostatok.
Optimálne pH pôdy je 6,3. Pri nízkom pH reaguje porast zle na fosforečné hnojivá, ale i na dusík a draslík. Avšak aj zvýšené pH môže obmedziť využitie fosforu. Preto je dôležité vápniť vždy na základe výsledkov pôdneho testu. Okrem toho by sa porast nemal využívať na výrobu senáže približne 4 - 6 mesiacov po vápnení, pretože to môže ovplyvniť jej trvanlivosť.
Užitočným vodidlom pre stanovenie potrebnej dávky dusíka je, že trávne porasty spotrebujú v priemere 2,5 kg dusíka (2 jednotky) denne, a preto by sa hnojivo malo aplikovať tak, aby ho do kosby zvládli spotrebovať. Pri vlhších pôdnych podmienkach možno dusíkaté hnojivo rozdeliť do dvoch aplikácií v pomere 50:50, napr. 50 % koncom marca až začiatkom apríla a zvyšok cca o 2 týždne neskôr, čo by malo prispieť k obmedzeniu rizika strát dusíka. Hnojivo pre prvú kosbu (napr. hnojovicu) je nutné aplikovať rovnomerne a čo najskôr na „strnisko“ či veľmi krátky trávny porast. Kvalitu hnojovice je dobré nepreceňovať - aj tá dobrá máva obsah sušiny „len“ okolo 7 %; pri vodnatej to môže byť 3 - 4 %. Preto je pre presnejšiu predikciu obsahu živín vhodné použiť hustomer na hnojovicu, ktorý pomáha určiť obsah sušiny.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
