Výroba náradia, strojov a zariadení pre poľnohospodárstvo má aj na Slovensku dlhú tradíciu. Hoci v Československu bola ich produkcia historicky koncentrovaná predovšetkým v západnej časti spoločného štátu, hlavne od päťdesiatych rokov sa do nej začal viac zapojovať i slovenský priemysel. Po roku 1990 bola väčšina produkcie poľnohospodárskej techniky postupne ukončená, a v súčasnosti až na niekoľko výnimiek je jej potreba pokrytá dovozom zo zahraničia.
Tradícia výroby kovových nástrojov a náradia je spojená so vznikom prvých hámrov na spracovanie železnej rudy, medi a ďalších kovov, ktoré začali vznikať hlavne na území stredného a východného Slovenska už pred viac ako päťsto rokmi. V okolí prvých železiarní v Tisovci, Hronci, Prakovciach, Krompachoch a v ďalších lokalitách boli založené malé zlievarne, kováčske a zámočnícke dielne, ktoré dodávali rôzne výrobky zo železa a zliatin vrátane jednoduchého poľnohospodárskeho náradia. V druhej polovici devätnásteho storočia došlo k rozmachu priemyselnej produkcie ocele a niekoľko vtedajších železiarskych a strojárskych manufaktúr (napr. v Podbrezovej, Piesku, Vyhniach, Nálepkove, Medzeve a iných lokalitách) dodávalo tiež kostry a nože pluhov, kovania na vozy, odlievané mlynské kamene a ďalšie hospodárske náradie a zariadenia. Produkcia pre poľnohospodárstvo však v tom čase tvorila menší a v podstate len doplnkový sortiment, pretože hlavná činnosť bola zvyčajne zameraná na dodávky technológií pre bane a priemysel, na výstavbu železníc a dopravnej infraštruktúry a pod. Prelom devätnásteho a dvadsiateho storočia je spojený so vznikom nových priemyselných podnikov (napr. strojární Poledniak v Košiciach, Lučeneckej továrne na hospodárske stroje a ďalších), ktoré sa začali zaoberať výrobou technicky vyspelejších a náročnejších zariadení vrátane parných strojov, technológií pre mlyny, liehovary, cukrovary, na spracovanie ľanu a ďalších plodín, ale aj prvých sejacích strojov, náradia na obrábanie pôdy, lisov na olej, čerpadiel atď.
Vznik prvej republiky však pre mnohé slovenské strojárenské a hutnícke prevádzky priniesol paradoxne problémy v podobe straty dôležitých odbytíšť v Uhorsku, a tiež nástupu početnejšej, silnejšej a väčšinou i vyspelejšej konkurencie z Čiech a Moravy. Slovensko bolo v tom období predovšetkým agrárnou krajinou s výrazne menším zastúpením priemyslu a nemohlo sa v tomto ohľade ani zďaleka porovnávať s priemyselne rozvinutejšími západnými časťami spoločnej republiky. Nástup svetovej hospodárskej krízy situáciu ešte viac skomplikoval, čo mnohé z firiem neustáli a buď zanikli, alebo výrazne obmedzili činnosť. Na druhú stranu aj v tomto období vzniklo niekoľko nových firiem (bratia Mayerovci v Radvani pri Banskej Bystrici, A.Štark v Žiline a ďalší). V tridsiatych rokoch naviac v súvislosti s ohrozením republiky a presunom časti zbrojnej výroby do vnútrozemia došlo k vybudovaniu nových priemyselných kapacít (napr. v Dubnici nad Váhom, Považskej Bystrici), ktorých časť bola v povojnovom období využitá tiež k produkcii poľnohospodárskej techniky, resp. jej dôležitých komponentov (v Považskej Bystrici ložiská a prevodovky, neskôr malotraktory, v Dubnici hydraulické systémy, rýpadlá a manipulátory).
Agrostroj
Po druhej svetovej vojne boli pôvodné súkromné firmy znárodnené a začlenená do novo vznikajúcich veľkých priemyselných zoskupení, ktoré sa v tom období začali v rámci industrializácie budovať. Obdobie päťdesiatych rokov bolo spojené tiež s nastupujúcou kolektivizáciou poľnohospodárstva a jeho mechanizáciou. Výroba poľnohospodárskej techniky bola koncentrovaná hlavne do tradičných podnikov umiestnených zväčša na území Čiech a Moravy, ktorých väčšina dostala nové jednotné označenie Agrostroj (Jičín, Pelhřímov, Prostějov, Roudnice...). Napríklad Agrostroj Prostějov mal však časť výrobnej kapacity umiestnenej aj na Slovensku, a to v pobočnom závode v Novom Meste nad Váhom (krátko produkcia postrekovačov, po roku 1953 vynikol na jeho základe národný podnik Vzduchotechnika, ktorý dodával okrem iného sušiarne), Malackách (traktorové prívesy a návesy a zariadenia pre živočíšnu výrobu, v roku 1969 bol závod presunutý pod Turčianske strojárne a neskôr ZŤS) a Sabinove (obracače sena, kultivátory a ďalšie, v roku 1969 presunutý pod Východoslovenské strojárne Košice). Od roku 1964 bol súčasťou prostejovského Agrostroja dôležitý závod v Komárne, ktorý sa špecializoval hlavne na stroje na výsadbu a pozberovú úpravu zemiakov, v sedemdesiatych rokoch sa zapojil aj do výroby novej generácie traktorov Zetor URI dodávkami ich bezpečnostných kabín.
Jozef Baláž
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
