18.06.2021 | 11:06
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Vývoj v poľnohospodárskej technike – čo nás čaká a zrejme neminie

Pred niekoľkými dňami sme úspešne ukončili jubilejný 10. ročník výstavy Celoslovenské dni poľa, ktorá prebiehala na poliach spoločnosti AGRO Divízia s. r. o. Selice. Medzi sprievodné akcie patrí tradične odborný seminár, ktorý mal v tomto roku tému „Poľnohospodárstvo 4.0“.

Pojem „Poľnohospodárstvo 4.0“ je v súčasnosti odbornej verejnosti známy a používa sa v rôznych kontextoch. V princípe však označuje špičkové technológie zapájané do výrobného procesu, ktoré sú verejnosti známe napríklad z oblasti priemyselnej výroby pod označením Priemysel 4.0 (Industry 4.0). Hoci je medzi výrobnými odvetviami priemyslu a poľnohospodárstva významný rozdiel, v aplikácii špičkových technológií sme na tom rovnako. S miernou neskromnosťou možno povedať, že tempo nástupu moderných technológií je v poľnohospodárstve v ostatnom období razantnejšie než v priemysle. Základ pozostáva z osvojenia si nových pojmov a nástrojov z oblasti elektroniky, komunikácie, digitalizácie, spracovania dát a ich cielenej aplikácie do výrobných postupov.

Vývoj ide skutočne veľmi rýchlo. Často musíme konštatovať smutný fakt, akoby „technika a technológie predbiehali poľnohospodársku výrobu“. Je samozrejmé, že každý, kto má záujem pracovať s perspektívou udržania efektívnej výroby do budúcna, by mal siahať po najnovších poznatkoch a skúsenostiach iných. Znie to vznešene, ale je tomu skutočne tak? Dobre vieme, že aj „klasická výroba“ má v slovenských podmienkach stále dosť priestoru. Častým argumentom je konštatovanie že „na to nemáme“. Na čo nemáme ? Je to skutočne tak? Pri každej obnove strojov, aj keď si v mnohých prípadoch môžeme stroj nakonfigurovať podľa vlastných predstáv (podobne ako osobný automobil) základná koncepcia súčasného stroja už obsahuje moderné prvky. Či už ich chceme využívať alebo nie, sú svojím spôsobom zakomponované ako v technickom riešení, tak aj v cene... Takto môžeme hovoriť o strojoch, ale podobne treba uvažovať aj v oblasti ľudských zdrojov, v ktorej zdá sa, že je problém ešte vypuklejší. Využívanie prvkov, zariadení a riadiacich systémov vyžaduje do istej miery novú odbornosť, na ktorú užívatelia nie sú plne pripravení. Rád na tomto mieste konštatujem, že pri mnohých stretnutiach s poľnohospodármi, napríklad aj na výstave Celoslovenské dni poľa, sme preberali témy špičkových technológií a medzi poľnohospodármi je vidno záujem o ne. Najpotešiteľnejšia je však skutočnosť, že mnohí moderné prvky využívajú, sú presvedčení o ich zmysluplnosti, v praktickom nasadení majú vysokú zručnosť a dosahujú čím ďalej bohatšie skúsenosti. Len toto je cesta k úspešnosti, lebo ako vraví stará pravda „Verba movent, exempla trahunt (Slová hýbu, príklady tiahnu)“.

Ako by sme sa preniesli do obdobia stredoveku, keď renesančný génius Leonaro da Vici (1452 – 1519) publikoval svoje vízie a konštrukčné riešenia. Z dnešného pohľadu nás neprestáva udivovať jeho vizionárstvo a technické myslenie, keď prezentoval projekty čerpadiel, súkolí, padáka, tanku, kalkulačky a mnohé iné, na ktoré, žiaľ, v jeho dobe okolie nedozrelo. Až s odstupom času sa takmer po 500 rokoch dokazuje, že pomocou súčasných materiálov a výrobných postupov možno jeho projekty zrealizovať do funkčnej podoby.

Ako sa s vývojom popasovať a ako nestratiť krok so svetom?

Tu je priestor pre mladú generáciu, ktorá vyrastala v časoch, keď ich obklopovali elektronické zariadenia a ich používanie je pre nich samozrejmé a prirodzené. Je čím ďalej zrejmejšie, že do štruktúry riadenia poľnohospodárskej výroby bude potrebné včleniť aj pozície informatikov, avšak informatikov vzdelaných aj v oblasti poľnohospodárskej výroby. Pracovné pozície v celom rozsahu od predajcov techniky, servisných pracovníkov, cez pracovníkov riadiacich výrobu až po koncového užívateľa obsluhujúceho stroje už dnes plne ovplyvňuje nutnosť digitálnej gramotnosti a osvojenia si pracovných návykov a zručností.

Aj v čase našich starých otcov musel každý, kto chcel byť úspešný, poznať svoje stroje - napríklad kosačky, hrsťovačky, samoväzy, rezačky, mláťačky, dopravníky (elevátory či vzduchové „fukáre“), k nim potrebné pohonné jednotky (traktory či motory „stabiláky“), a musel ich s prehľadom vedieť nastaviť a opraviť. Aj v tých časoch to nedokázal každý, ale história ukazuje, že vydržali len tí, ktorí išli s dobou pokroku. V podobnej vývojovej etape sa nachádzame aj v súčasnosti.

Číslovka v pojme „Poľnohospodárstvo 4.0“ hovorí o vývojových stupňoch, ktoré niektorí autori označujú aj ako technické revolúcie. Prvým revolučným krokom bola principiálna náhrada energií, kedy stroje (najskôr parné a neskôr spaľovacie motory) začínali postupne nahrádzať silu hospodárskych zvierat – najčastejšie konské a volské záprahy. V tomto čase sa začínajú objavovať prvé samohybné stroje - napríklad parné súpravy na lanovú orbu, alebo motorové pluhy. Je zaujímavé, že už v tomto čase sa konštruktéri snažili o rozšírenie využitia a stroje boli vybavované remenicami, kde pomocou plochých remeňov boli poháňané stabilné zariadenia (najčastejšie mláťačky, elevátory, rezačky, píly a pod.)

Druhým stupňom technickej revolúcie v poľnohospodárstve možno charakterizovať obdobie, kedy sa z energetického zdroja stáva samostatný mobilný stroj – traktor, ktorý je predovšetkým určený na ťahové práce. Oceľové kolesá sú postupne nahradené pneumatikami. Terénna dostupnosť, ťahový výkon a rýchlosť pojazdu sú ich základnou progresívnou črtou. V poľných prácach sa používajú v spojení s upravenými poťahovými strojmi (pluhy, brány, valce, sejačky a pod.). Traktor možno ešte využívať aj na pohon stacionárnych strojov.

Tretí stupeň vývoja je charakteristický zabudovanými hydraulickými prvkami, trojbodovým závesom a vývodovým hriadeľom na spojenie a pohon náradia, čím sa stávajú univerzálnou pohonnou a energetickou jednotkou. Do strojov sú postupne inštalované prvé automatizačné prvky (napr. riadenie polohy ramien závesu, regulácia hĺbky orby (polohová, silová a zmiešaná regulácia) a pod. Do strojov sa začínajú inštalovať elektronické zariadenia, najmä palubné počítače na riadenie chodu motora a neskôr na riadenie pripojených strojov.

Prof. Ing. Vladimír Rataj, PhD.

Katedra strojov a výrobných biosystémov, Technická fakulta, SPU v Nitre

Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2023 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down