14.01.2016 | 07:01
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Význam mikroelementov vo výžive rastlín

Rastliny okrem prvkov, ktoré prijímajú vo väčších množstvách (v kg až desiatkach kg z jedného hektára), potrebujú prvky, ktoré prijímajú v malých množstvách (v desiatkach až stovkách gramov z jedného hektára). Z tohto dôvodu sa tiež v poľnohospodárskej terminológii nazývajú mikroelementy alebo stopové prvky.

Mikroelementy – užitočné aj škodlivé

Sú to väčšinou kovy v rozličných oxidačných stupňoch a pre tieto vlastnosti tvoria dôležitú súčasť zložitých molekúl enzýmov. Sú akceptormi elektrónov pri biochemických oxido-redukčných reakciách. Ich nedostatok spôsobuje poruchy v enzymatickom systéme, ktoré sa prejavujú rozličnými typmi chloróz a pri chronickom nedostatku sa predčasne končí vegetácia.

V tabuľke 2 je uvedených osem mikroelementov (Fe, Mn, Zn, Cu, Mo, B, Ni a Cl), ktoré podľa súčasných predstáv sú pre rastliny považované za nenahraditeľné. K prvým šiestim, ktoré sú uvádzané vo všetkých klasických učebniciach výživy rastlín pribudli v posledných rokoch chlór a nikel. Nenahraditeľnosť chlóru a niklu nie je jednoznačná pre všetky rastliny. Obzvlášť nenahraditeľnosť chlóru pre rastliny je ťažko preukázateľná, pretože jeho fyziologická potreba je malá a prítomnosť v prostredí (ovzdušie i pôda) je pomerne vysoká. Je pochopiteľné, že pokrokom analytických metód a ich citlivosťou, boli v prostredí, ale i v rastlinách zistené nové prvky. Preto je možné súhlasiť s výrokom prof. Duchoňa (1959), že rad stopových prvkov nie je uzatvorený. V prostredí a tým aj v rastlinách sa vyskytuje množstvo prvkov, ktorých úloha v rastlinách nie je „zatiaľ“ známa, alebo sú poznatky o priaznivom pôsobení iba pri niektorých rastlinách a nie sú teda zaradené medzi rastlinné živiny. Sú to napr. sodík, hliník, kremík, ktoré sú označované ako prvky užitočné, ďalej kobalt, chróm, selén, jód, fluor, arzén, stroncium a ďalšie. Je pochopiteľné, že pri vyššom obsahu sú považované za balastné až škodlivé, čo však platí pre všetky prvky.

Tabuľka 2: Obsah mikroelementov zabezpečujúci priemerný rast rastlín a rok zistenia nenahraditeľnosti prvku (Marschner, 1995)

 

Prvok

rok

ppm (mg/kg) v sušine

Železo

1860

100

Mangán

1922

50

Bór

1923

20

Zinok

1926

20

Meď

1931

6

Molybdén

1938

0,1

Chlór

1954

100

Nikel

1987

~0,1

Faktory ovplyvňujúce príjem mikroelementov

Obsah živín v rastlinných pletivách môže kolísať podľa druhu rastlín, orgánov, ich veku, vonkajších podmienok a ďalších vplyvov – je výslednicou polyfaktoriálneho pôsobenia pôdnych (predovšetkým pH pôdy) a poveternostných, biologických vlastností rastlín, ale aj vlastností jednotlivých živín a ich foriem. Medzi hlavné pôdne vlastnosti, ktoré ovplyvňujú prístupnosť mikroelementov, patrí pôdna reakcia. Všeobecne v kyslejšom prostredí sa zvyšuje rozpustnosť a tým aj prijateľnosť Fe, Mn, Zn, Cu a B a naopak, znižuje sa prijateľnosť Mo. Preto vápnenie patrí medzi najvýznamnejšie opatrenie pôsobiace na príjem väčšiny mikroelementov. Samozrejme aj samotné používanie priemyselných hnojív môže čiastočne meniť pH pôdy a tak významne zasahovať do príjmu mikroelementov.

Nadbytok vedie k toxicite

Pre praktickú výživu rastlín je dôležité zaistiť priemerný obsah živiny (nad kritickou hodnotou nedostatku a pod kritickou hodnotou nadbytku). Je potrebné však uviesť, že tieto hodnoty sú rozdielne pre jednotlivé plodiny i fázy rastu a obzvlášť interval obsahu prvku, kedy je zabezpečený dobrý rast, môže byť široký, alebo naopak úzky a preto sa rýchlejšie môže dosiahnuť koncentračná oblasť ich toxického pôsobenia.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

2DCF 1.045

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2023 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down