30.09.2022 | 12:09
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Z kategórie energetických plodín - Trsteník obyčajný I.

Najmohutnejšia tráva Európy, trsteník obyčajný Arundo donax L. (syn. Arundo  maxima Forssk.), patrí k energetickým plodinám z kategórie s najvyšším produkčným potenciálom. V rôznorodých a pre túto trávu hraničných klimatických danostiach Slovenska nie sú možnosti jej introdukcie až tak jednoznačné, ako by sa to všeobecne žiadalo. V uplynulom období došlo k niekoľkým pokusom a zaradeniu určitých ekotypov do predbežných vegetačných testov pre túto trávu - na slovenské pomery ešte priaznivých pestovateľských podmienok Východoslovenskej nížiny. Pre kritický bod pestovania, prezimovanie porastov hlavne v roku ich založenia, sme pristúpili k zdržanlivému postoju pri zverejňovaní nadobudnutých poznatkov. Popis predkladáme pre množiaci sa dopyt po týchto zisteniach, ako aj aktuálne ďalšie úspechy zahraničných šľachtiteľských tímov vo výraznom zlepšení kritického bodu pestovania tejto plodiny. 

Popis

Trsteník obyčajný je trvácou trávou schopnou dorásť do zdatných rozmerov aj na Slovensku. Kým u nás jedince trsteníka zvyčajne presahujú výšku troch metrov a v priaznivejších podmienkach cez päť metrov, v oblastiach pôvodného výskytu a na iných miestach tropického a subtropického pásma s najpriaznivejšímipodmienkami výškou presahujú deväť metrov. Po bambuse ide o najmohutnejšiu trávu sveta. Primeraná svojej výške je i hrúbka drevnatejúcich, husto olistených a dutých stebiel, v spodnej časti u nás o priemere 2 až 5 centimetrov. Z botanického popisu stručne uvedieme: listy, sú podlhovasto kopijovitého tvaru, rastú striedavo a sú dvojradé; čepeľ až 60 centimetrov dlhá a 6 centimetrov široká, na okrajoch drsná; pošvy listov zakrývajú články; súkvetím je hustá až 70 centimetrov dlhá metlina; klásky 2-4-kveté; plevy kopijovité, špicaté; plevica podlhovasto vajcovitá, chlpatá; koreňový systém mohutný s plazivými podzemkami. Podobným a zamieňovaným botanickým druhom je druh Arundo plinii Turra, vyznačujúci sa najmä menším vzrastom, zvyčajne dosahuje výšku iba do dva metre. V rámci druhu trsteník obyčajný sa rozlišuje niekoľko desiatok ekotypov, tieto je možné zatriediť do menšieho počtu morfotypov. Ide hlavne o tri morfotypy trsteníka s odlišnosťami v tvare a veľkosti listov, v tvare a veľkosti rhizómov s podstatnými odlišnosťami aj v agronomických vlastnostiach rastlín.

Nároky na pôdne a klimatické podmienky

I keď je rozšírenie trstenníka v južnejších častiach Európy považované za prirodzené, úvahy o pôvodnom výskyte sa väčšinou spájajú so severnou Indiou. Na miestach, kde sa trsteníku vo svete darí, vytvára husté homogénne porasty s tendenciou potláčať pôvodné rastlinstvo, preto je považovaný za invazívny druh. Zvyčajne sa tak deje v pobrežných oblastiach, v okolí vodných tokov a v blízkosti rôznych mokrín. Na rozdiel od iných druhov rákosov, ale trsteník neznáša trvalé zamokrenie ani dlhodobé podmáčanie či zaplavenie vodou. Trstníku preto nevyhovujú pôdy zo zhoršeným vodovzdušným režimom, ako sú napr. zamokrené ťažké glejové pôdy, kde napriek úspešnému prezimovaniu, počas vlhšieho predjaria, najmä mladší porast vyhnije. I keď vlásočnice trsteníka siahajú do metrovej hĺbky, rizómy (neznášajúce dlhodobejšie zamokrenie bez prístupu vzduchu) má sústredené v ornici, dokonca väčšinou iba vo vrchnej 5 až 15 centimetrovej vrstve. S ohľadom na uvedené, ako aj vysokú produkciu fytomasy, sú preto vyhovujúce pôdy s vyššou hladinou podzemnej vody avšak s priaznivým vodovzdušným režimom.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down