22.07.2014 | 06:07
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Za našu potravinovú suverenitu

Reagujem na príspevok Bez jednostranných pohľadov, ktorý bol v Roľníckych novinách publikovaný dňa 9. 7. 2014. Názory na tému prínosov a nevýhod nášho členstva v EÚ predstavujú veľkú tému, ktorá si
zaslúži rozsiahlu verejnú diskusiu.

Moje stanovisko je motivované predovšetkým názormi pána Dušana Chreneka,  vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku. Neupieram pánovi D. Chrenekovi právo na jeho názory, ani netvrdím, že jeho argumenty sú nepravdivé, ale rozdiel medzi konkurencieschopnosťou pôdohospodárstva SR a pôvodnými členmi EÚ sa zväčšuje - aj s prvkami kolonizácie Slovenska. To je pre hodnotenie  rozhodujúce.

Príčinou je cielená diskriminácia našich agropodnikateľov, predovšetkým cestou finančnej nedokrvenosti aktivít, motivujúcich k efektívnej konkurencieschopnosti. SPP v podobe z roku 2004 bola vhodná pre úspešne fungujúce štáty s odbytovými problémami, ale pre nás boli potrebné jej korekcie -  podobné, ako mala SPP pred 20 rokmi.

Pán D. Chrenek obhajuje SPP z pozície zamestnanca EK. Pán Milan Semančík, predseda SPPK, prezentuje názory a záujmy agrárnej samosprávy  SR. Dovolím si však poznamenať, že agrárno-potravinová suverenita SR sa nie vždy môže zhodovať s podnikateľskými záujmami a so záujmami bruselského centra. Nedovolím si tu zastupovať názor štátnej exekutívy, ale pokúšam sa použiť skúsenosti pre prierezové pohľady na vec, rešpektujúc všetky tri záujmy.

 

Nedohodli dobré podmienky

 

Súhlasím s názorom pána D. Chreneka, že pri celkovom hodnotení treba mať na pamäti východiskový stav nášho pôdohospodárstva, ale nemôžem súhlasiť s tým, že naši vyjednávači pre nás pri vstupe vyjednali dobré podmienky. Štáty EÚ - 15 nám nekompromisne nastavili podmienky, ktoré SR musela prijať pre to, aby sme sa mohli stať členmi EU. Ak sa niečo vyrokovalo, naši vyjednávači sa „zviezli“ pri angažovanosti najmä poľských zástupcov.

Pre nápočet nároku SR na priame platby z prostriedkov EÚ sa za základ stanovili hektárové úrody pšenice v referenčnom období. Išlo o tri roky najlepších výsledkov v pôvodných členských štátoch, a naopak, u nás to boli roky, kedy vrcholil úpadok poľnohospodárstva. Tak sa stalo, že hoci na začiatku transformácie sme mali rovnaké úrody pšenice, náš nárok na priame platby bol stanovený sotva v dvojtretinovej výške.

Bol to dôsledok nápočtu našich nižších hektárových úrod pšenice v referenčnom období. No aj tento znížený nárok  nám bol poskytnutý až po prechodnom období. Do EÚ sme tak vstúpili pri ešte ďalšom „štartovacom“ znížení,  a teda ani nie pri pätinovej priamej podpore, s postupným ročným zvyšovaním do roku 2013.

Treba zásadne odmietať súčasný postup  EK pri hodnotení úrovne podpory SR v porovnaní s 28 členskými štátmi  EÚ. Veď keď sme vstupovali do EÚ, naše nárokovateľné parametre porovnávali s vtedy skutočne dosahovanými  parametrami  EÚ - 15,  a nie EÚ - 28! To bolo 340 eur priamych platieb na 1 hektár, a to nám patrí.

(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)

PETER BACO, Trenčín

(Autor je agrárny expert SDS)

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down