Škody spôsobované poľovnou zverou neustále narastajú. Podnikatelia na pôde sa roky domáhajú ich výraznejšieho obmedzovania. Ako zásadné sa ukazuje zreálnenie počtov zveri a ich efektívne usmerňovanie prostredníctvom lovu. Malo by sa to robiť aj na základe momentálne platnej legislatívy, prax však potvrdzuje, že to tak nie je a poľovná zver sa jednoducho premnožila. O príčinách vzniku škôd ako aj o príprave nového Zákona o poľovníctve sme sa pozhovárali s Ing. Rastislavom Slocíkom, dlhoročným chovateľom ošípaných v regióne Lučenca, ktorý sa ako člen Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory venuje uvedenej problematike.
Kde vidíte príčiny vzniku škôd? Sú podhodnotené reálne stavy zveri?
Príčina je jednoznačne vo vysokom počte všetkých druhov raticovej zveri, jelenej, danielej, diviačej, muflonej a srnčej. Toto je hlavnou a vlastne jedinou príčinou vysokých škôd spôsobovaných zverou v poľnohospodárstve a dokazujú to aj poľovnícke štatistiky.
Problémom je samozrejme legislatíva, ktorá umožňuje poľovnícke hospodárenie na základe údajov predkladaných užívateľmi poľovných revírov. Tieto údaje sú roky dozadu skreslené a nekopírujú skutočný stav zveri. Z týchto údajov sa následne tvorí štatistika a plánovanie na úrovni chovateľských celkov a poľovných oblastí. Problematické je hlavne plánovanie lovu a chovu na základe normovaných kmeňových stavov (ďalej NKS) a jarných kmeňových stavov (ďalej JKS). NKS sú, resp. by mali byť požadované stavy zveri určené - jednoducho povedané podľa plochy, zastúpenia typov porastov a predpokladanej úživnosti prirodzeného prostredia (Vyhláška 344/2009). JKS sú stavy zveri nahlásené užívateľmi poľovných revírov a vo veľa prípadoch ide o stavy nie skutočné, ale prispôsobené potrebám a možnostiam členov užívateľa poľovného revíru a sú určené tak, aby sa lov zveri vychádzajúci z týchto JKS splnil, a aby nemohol byť užívateľ poľovného revíru sankcionovaný. Samozrejme JKS sú dlhodobo podhodnocované, plány lovu vychádzajúce z nich nízke a zver enormne premnožená. Veľká zmena nenastala ani po možnosti zapájania sa zástupcov poľnohospodárov do plánovania lovu a chovu na úrovni chovateľských rád a poradných zborov, kde je účasť týchto zástupcov len štatistická, bez možnosti niečo zmeniť.
Tu je potrebné uviesť na pravú mieru alibistické a účelové tvrdenia niektorých predstaviteľov poľovníkov o podiele poľnohospodárskej činnosti za vysoké stavy zveri. Nie je pravda, že za súčasný stav môže spôsob obhospodarovania poľnohospodárskych plôch, ako to prezentujú v rámci svojho PR poľovníci a bohužiaľ aj niektorí odborníci, ktorí nemajú vôbec skúsenosti z praxe. Poloha, plocha a osev polí sa nezmenili v porovnaní s obdobím, keď škody boli únosné, t. j. zver nebola premnožená. Aj v regióne a lokalitách, kde sa nachádza podnik v ktorom pôsobím skoro dvadsať rokov (Lučenec), sa hospodári na rovnakých parcelách (dokonca o niečo menších), pri rovnakom zastúpení pestovaných plodín, ako v období, keď škody boli do aj zákonom určenej akceptovateľnej výšky tri percentá. A to hovorím o období cca 10 až 15 rokov dozadu. Sme určite schopní a ochotní v tomto smere komunikovať a vysvetliť odborné postupy a danosti: agrotechnika, osevné postupy, pôdno-klimatické vlastnosti, termíny, striedanie plodín, ale aj legislatívne podmienky týkajúce sa poľnohospodárskej prvovýroby. Odporúčam tým, ktorí zvaľujú vinu na poľnohospodárov, aby si naštudovali štatistiky (na rozdiel od poľovníckych sú presné) o výmerách pestovaných plodín a štruktúre pôdneho fondu a tiež možno nezaškodí ísť do terénu a diskutovať a riešiť problémy priamo na plochách a lokalitách, kde škody zverou vznikajú. Pripúšťam sekundárny efekt vo viacerých lokalitách, keď veľa plôch nie je osiatych či už z hľadiska nastavenia priamych platieb, alebo aj kvôli škodám zverou. Čo je horšie, doplácajú na to hlavne podniky, ktoré potrebujú produkciu s rastlinnej výroby pre zabezpečenie živočíšnej výroby a tým aj zamestnanosti.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
