Slovenský trh je malou potravinovou stokou, kde možno predať všetko, čo sa nepredá inde. Aj takéto tvrdé slová odzneli na minulotýždňovej tlačovej besede Únie hydinárov Slovenska z úst generálneho riaditeľa spoločnosti Hyza Topoľčany Karola Ponesza.
Podľa neho je to spôsobené predovšetkým tým, že u nás je kvalita odstavená na vedľajšiu koľaj a „nad všetkým víťazí cena“. „Platí to v prípade maloobchodu, zariadení verejného stravovania a dokonca aj výberových konaní, ktoré robí štátna či verejná správa,“ konštatoval Karol Ponesz s tým, že z hľadiska kvality predávaného hydinového mäsa taká zlá situácia ako teraz u nás ešte nebola.
Podoprel to napríklad slovami, že v zariadeniach verejného stravovania, kde sa spotrebuje zhruba 30 – 40 percent z celkovej ročnej spotreby hydinového mäsa, sa z viac než 90 percent konzumuje hydina zo zahraničia, predovšetkým z Poľska a Brazílie.
„Na 90 percent sa pritom v týchto zariadeniach používa hydina v mrazenom stave, ktorá nemôže byť taká kvalitná ako hydina chladená. Nehovoriac o zdravotnom riziku spôsobenom dlhými prepravnými vzdialenosťami či výživy hydiny, na ktorú majú v Brazílii či v Poľsku benevolentnejšie normy ako u nás. Mám na mysli napríklad používanie mäsovo-kostných múčok alebo liečiv,“ dodáva šéf nášho najväčšieho spracovateľa hydiny.
Problémom podľa neho je tiež to, že mnohé reštaurácie nakupujú hydinové mäso takpovediac „bez papierov“. To znamená, že nie je možné zistiť jeho pôvod, a na naše stoly sa tak veľmi ľahko môže dostať tovar, ktorý nie je pod kontrolou. „Na mieste je teda otázka, či vôbec vieme, čo jeme, a hlavne, či to necháme tak,“ hovorí Karol Ponesz.
Riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár upozorňuje aj na pretrvávajúci problém ambulantného predaja hydinového mäsa, ktorý často nespĺňa ani základné hygienické štandardy. „Uznávame, že sa to aj ťažko kontroluje, keďže dovozcovia nemajú žiadnu ohlasovaciu povinnosť. V okolitých krajinách sa pritom každý dovoz musí nahlásiť minimálne 24 hodín vopred. Dúfame, že túto povinnosť zavedie novela zákona o potravinách, ako to avizoval minister pôdohospodárstva,“ uviedol Daniel Molnár.
„Aj my sme sa neraz presvedčili, že pri vývoze do Rakúska, kde táto ohlasovacia povinnosť platí, naše autá hneď za hranicami zastavia kontrolné orgány, aby odobrali vzorku na kontrolu, pričom na výsledky sa musí čakať dva – tri dni. To sa každý radšej vráti späť,“ konštatoval Karol Ponesz.
Podľa hydinárov nemôžeme len nečinne sedieť a čakať, ale je najvyšší čas, aby si na dodávky hydiny viac posvietili všetky štátne kontrolné orgány – nielen Štátna veterinárna a potravinová správa a Úrad verejného zdravotníctva., ale aj finančné a daňové úrady.
Zároveň však zástupcovia Únie hydinárov priznali, že asi najväčším problémom je to, že obyvatelia Slovenska nie sú takí lokálpatrioti ako napríklad Rakúšania či Poliaci. „Boli sme v Poľsku ponúkať inovatívne výrobky, ale pri rokovaniach sme sa nedostali ani k cene. „Odbili“ nás tým, že majú dosť poľských výrobkov,“ pridal osobnú skúsenosť Karol Ponesz.
Podľa neho musíme teda primeť spotrebiteľov k tomu, aby si v obchode či v reštaurácii žiadali domáce potraviny. Potom budú aj obchodníci nútení v oveľa väčšej miere než teraz ponúkať slovenské výrobky.
