Závlahové systémy u nás a vo Francúzsku (I)

Závlahy sú na našom území už po dlhšiu dobu podrobené kritike z dôvodu ich nízkeho využitia, ale taktiež i stavu, ktorý často nie je prevádzkyschopný. Z tohto dôvodu sa tí najpovolanejší rozhodli zorganizovať konferenciu za účasti francúzskych odborníkov, ktorí sa snažili priniesť svoje know-how i medzi slovenskú odbornú verejnosť.

CCI Francúzsko-Slovenská obchodná komora usporiadala záštitou MPRV SR konferenciu História rozvoja závlahových systémov na Slovensku a vo Francúzsku, súčasný stav a aktuálne výzvy, ktorej sa zúčastnili. Za účasti štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Gabriela Csicsaia, generálneho riaditeľa Sekcie poľnohospodárstva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Štefana Rybu, generálnej riaditeľky NPPC, Zuzany Nouzovskej, predsedníčky Agrárnej komory Slovenska, Heleny Patasiovej, člena predstavenstva SPPK Juraja Mačaja a organizátorky podujatia Zuzany Desvergnes oboznámili odbornú verejnosť s problematikou závlah Dominique Rollin z organizácie AFEID, Vincent Kulesza zo spoločnosti SCP, pani Céline Hugodot zo združenia ASA a Ján Alena zo š. p. Hydromeliorácie.

Závlahy na území SR

Gabriel Csicsai vo svojom príhovore uviedol, že cieľom členských štátov EÚ je identifikovať systémové riešenia vrátanie investícií do závlahových systémov, ktoré sú jedným z makroekonomickým a pre veľkú časť podnikov i mikroekonomickým faktorov stabilizácie. Podľa G. Csiscaia si Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka uvedomuje riziká vyplývajúce zo zabezpečenia dostatku vody v poľnohospodárskej produkcii. Má o tom svedčiť aj opatrenie v rámci programu Rozvoja vidieka 2014-2020, orientované na využitie závlah, alokáciu finančných prostriedkov a realizáciu investícií do existujúcich a nových závlahových systémov, ich výstavby, rekonštrukcie a modernizácie, s cieľom zvýšiť rastlinnú produkciu a jej kvalitu. „Je potrebné si uvedomiť, že zadržiavanie vody v pôde je možné v značnej miere ovplyvniť rôznymi pôdnymi úpravami, ako napríklad zvýšením obsahu organickej hmoty v pôde. V nasledujúcich rokoch bude táto problematika popri zavlažovaní kľúčovým cieľom poľnohospodárov. Odluka od tradičných spôsobov obrábania pôdy ochudobňuje našu pôdu a o desaťročí môže nastať stav, kedy namiesto pôdy budeme mať akoby  „umelú hmotu“, do ktorej budeme musieť dodávať všetky živiny. Jednou z ďalších možností riešenia opakujúcich sa extrémnych situácií je na návrh a tvorba systému úhrady nepoistiteľných, resp. ťažko poistiteľných rizík, ku ktorým pristúpila Slovenská republika. V súčasnosti prebieha diskusia o definitívnej forme tohto opatrenia. Zdroje z rozpočtu na budúci rok sú na tieto opatrenia už vyčlenené,“ uviedol G. Csicsai.

Ján Alena, vedúci odboru špeciálnych vodohospodárskych činností zo štátneho podniku Hydromeliorácie vystúpil so svojim príhovorom k histórii a problematike rozvoja závlah. „Poľnohospodárska pôda zaberá z územia SR približne 50 % plochy, čo predstavuje cca. 24 400 km2. Orná pôda tvorí približne 60 % z poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje 1,4 mil. ha. Do roku 2075 sa predpokladá zvýšenie priemernej teploty vzduchu o 2-4 °C, čo je naozaj veľmi veľa. Táto zmena bude mať negatívny dopad hlavne na oblasť poľnohospodárstva,“ povedal v úvode J. Alena.

Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *