26.06.2018 | 07:06
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Zber slamy a obsah organickej hmoty v pôde

Špecializácia poľnohospodárskych podnikov na tzv. trhové plodiny (obilniny, olejniny, kukuricu), nízke stavy hospodárskych zvierat a v neposlednom rade aj ekonomické faktory vedú nevyhnutne k minimálnej produkcii klasických hospodárskych hnojív (hlavne maštaľného hnoja). V tejto súvislosti sa realizuje stále viac pestovanie poľných plodín bez hnojenia maštaľným hnojom. Postupne sa tak znižuje obsah organickej hmoty v pôde a tým i jej úrodnosť. Pri zaoraní celého množstva slamy na danej ploche obilnín, môžeme obohatiť každý hektár ornej pôdy o 1,3-1,6 t organických látok a 25-30 kg NPK živín ročne !

Slama obilnín, ktorá sa v súčasnosti na mnohých poľnohospodárskych podnikoch stáva prebytkovým produktom, je ale bohatým zdrojom organických látok. Pozberové zvyšky predstavujú pri väčšine poľných plodín viac ako polovicu ich celkovej produkcie fytomasy. Preto by malo byť v záujme každého pestovateľa túto organickú hmotu čo najrozumnejšie využiť. Ponechávaním rastlinných zvyškov na povrchu pôdy, resp. ich zapracovaním do pôdy chránime pôdu pred vodnou a veternou eróziou, zvyšujeme obsah organickej hmoty a tým zlepšujeme i štruktúru a vlhkostný režim pôdy.

V slame ako v organickej hmote je uložená energia, ktorú využívajú v pôde mikroorganizmy na svoje životné procesy. Pri jej rozklade mineralizáciou, sa uvoľňujú základné živiny viazané v pozberových zvyškoch. Organická hmota pozberových zvyškov vylepšuje fyzikálne, adsorpčné a iné vlastnosti pôdy, ktoré sú predpokladom zvyšovania jej úrodnosti. Veľká výmera výroby obilnín a olejnín v súčasnosti zanecháva aj veľké množstvo vyrobenej slamy ako vedľajšieho produktu. Produkcia slamy prevyšuje jej skutočnú potrebu. Je to spôsobené najmä výrazným poklesom živočíšnej výroby, a to najmä chovu dobytka. Ani energetické a priemyselné využitie slamy nie je realizované v takom rozsahu, ako sa predpokladalo. Slama sa tak často stáva nechceným produktom, ktorý len zvyšuje náklady na hlavný výrobok.

Slama po zbere obilnín je jedným z najdôležitejších zdrojov organickej hmoty, hlavne humusu. Iných zdrojov, ako je maštaľný hnoj a hnojovica je už málo a pritom systematicky uplatňovať zelené hnojenie sa prevažne len učíme. Organická hmota z hospodárskych hnojív zabezpečuje pórovitú štruktúru pôdy, čím sa zlepšuje udržiavanie vody v pôde. Je nenahraditeľná  pri škodách spôsobených suchom, je zdrojom výživných látok a pritom viaže aj niektoré ťažké kovy.

Pri dnešnom rozsahu pestovania zrnín nám ostáva slama, ktorá sa ako zdroj organickej hmoty nedocenená. Už začiatkom minulého storočia bolo známe, že slama je pri svojom pomerne vysokom obsahu organického uhlíka vhodným materiálom na zlepšenie pôdnych vlastností. Vtedy ešte neboli poznatky o denitrifikácii, potrebnom pomere C:N a prípadne spôsobenej  úrodovej depresii. Len 50-te roky priniesli zmenu, keď výskum poukázal na účinky slamy ako hnojiva (zlepšenie štruktúry pôdy a zvýšenie obsahu humusu), podľa čoho zapracovanie slamy do pôdy by malo byť súčasťou celého systému hnojenia.

Slama z hľadiska manipulácie patrí k materiálom s najnižšou objemovou hmotnosťou. To má za následok, že zber a manipulácia slamy je dvakrát nákladnejšia na živú prácu, ako zber a odvoz úrody zrna. Z ekonomického pohľadu náklady na zber ako aj dopravu slamy sú vyrovnané, ale oproti nákladom na zber a dopravu zrna sú o 30 až 40 % vyššie. Celkovo možno povedať, že zber slamy patril a dnes tiež patrí medzi najnákladnejšie operácie na živú prácu.

Pozberať a odviezť mimo pozemok by sa malo len toľko slamy, aby príjem organickej hmoty do pôdy nebol ohrozený.

Vzhľadom na svoje fyzikálno-mechanické vlastnosti, predovšetkým nízku objemovú hmotnosť, patrí slama k poľnohospodárskym materiálom, ktoré sa vyznačujú vysokými nákladmi na ložné a prepravné operácie. Z toho vyplýva, že úroda slamy a jej doprava je zvyčajne 1,6 až 2,4-krát náročnejšia na potrebu živej práce, ako zber a doprava zrna. Náklady na zber a dopravu slamy sú rovnaké, ale až 1,4-krát vyššie, ako náklady na zber a dopravu zrna. Preto je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť bilancovaniu spotreby slamy a žať iba tú slamu, pre ktorú je nájdené využitie. Ostatnú slamu možno využiť po jej úprave (rezaním, drvením, štiepaním) k obohateniu pôdy organickou hmotou. Pre rozptýlenie slamy na povrch poľa je účelné použitie vhodných nesených drvičov (štiepačov) na kombajnoch. Prednosťou tohto postupu je predovšetkým to, že po zbere zrna je pozemok ihneď pripravený pre nasledujúce postupy a výrazne sa znížia náklady, ktoré by bolo nutné vynaložiť na úpravu slamy inými strojmi (rezačkami, mobilnými drvičmi alebo štiepačmi.). Úprava a rozptýlenie slamy po poli mobilnými drvičmi je asi dva krát drahšia ako pri využití drobenia slamy neseným drvičom na kombajne.

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

Slovenská poľnohospodárska univerzita v  Nitre

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 26

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down