V roku 2025 bola odhadovaná úroda repky (k 15. 8. 2025) 3,48 t/ha, čo predstavuje tretiu najvyššiu dosiahnutú priemernú úrodu ozimnej repky na Slovensku. Len v rokoch 2023 a 2014 boli dosiahnuté vyššie priemerné hektárové úrody v podmienkach Slovenska 3,62 t/ha resp. 3,57 t/ha. Vysoká definitívna priemerná úroda bola u nás zaznamenaná aj v roku 2016 (3,46 t/ha). Podľa tohto odhadu predstavuje medziročný nárast produkcie repky olejnej až 15 % v porovnaní s rokom 2024, kedy priemerné úrody dosiahli len 2,74 t/ha.
Aj napriek problémom, ktoré museli pestovatelia riešiť počas jesene 2024 pri zakladaní porastov ozimnej repky (veľký výskyt skočiek) a na jar (skorý výskyt krytonosa štvorzubého a aj blyskáčika), boli dosiahnuté veľmi dobré úrody. K nalievaniu semien a k tvorbe nových šešúľ na bočných vetvách prispeli najmä nižšie teploty a občasné zrážky v máji. Repka na území západného Slovenska začala kvitnúť v polovici apríla a kvitla relatívne dlho, až do polovice mája. Apríl i máj boli na prevažnej časti územia Slovenska zrážkovo podnormálne. V apríli padlo na Slovensku v priemere 96 % zrážok a v máji len 80 %, v porovnaní s normálom. Na západnom Slovensku padlo v apríli 38 mm zrážok, čo predstavuje 79 % normálu (N) a v máji 40 mm (60 % N). O niečo vyššie boli úhrny zrážok na východnom Slovensku, kde v apríli padlo 52 mm zrážok, čo predstavuje 96 % dlhodobého normálu a v máji 71 mm (95 % N). Jún bol na väčšine územia Slovenska zrážkovo mimoriadne podnormálny, veľmi suchý. Na území SR padlo 43 mm (50 % N). Nízke úhrny zrážok v období kvitnutia a dozrievania porastov repky nevytvorili podmienky pre vznik a rozvoj bielej hniloby. Zrážky a vysoká vlhkosť vzduchu v období kvitnutia sú dôležité pre vznik askospórových infekcií patogénom Sclerotinia sclerotiorum. Askospóry dopadnú na korunné lupienky a po ich opadnutí veľmi rýchlo vyklíčia a prenikajú do hostiteľskej rastliny. Následne patogén prerastá do cievnych zväzkov a v čase dozrievania spôsobuje vädnutie, usychanie a núdzové dozrievanie rastlín. V zasiahnutých porastoch, v oblastiach s vhodnými podmienkami pre rozšírenie bielej hniloby, môže byť poškodených veľa rastlín a dochádza k znižovaniu úrod.
Výhľad na rok 2026 po prezimovaní
Pri zakladaní porastov na konci leta a na jeseň 2025 museli pestovatelia intenzívne insekticídne zasahovať proti rôznym škodcom repky, najmä proti skočkám. Tieto škodia na vzídených rastlinách ozimnej repky, ktoré môžu niekedy úplne zničiť. Väčšina porastov ozimnej repky na Slovensku bola po založení v dobrom stave, k čomu prispeli aj dostatočné zrážky, ktorá sa vyskytli celoplošne v auguste i v septembri. Stav porastov ozimnej repky na väčšine územia Slovensku bol na jeseň v roku 2025 dobrý a rastliny boli oveľa väčšie, v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2024. Porasty ozimnej repky, ktoré boli založené na 4 lokalitách v rámci poloprevádzkových pokusov na Slovensku vyzerali veľmi dobre. V poloprevádzkových odrodových pokusoch boli najhustejšie porasty na jeseň v Huli (rovnako husté boli aj v predchádzajúcej sezóne) – od 38 do 52 rastlín na m2, v priemere 45 rastlín na m2. Na Liptove bola hustota rastlín od 24 do 40 rastlín na m2, v priemere 34 rastlín v priemere na m2. V Úpore, na východe Slovenska a v Prašiciach (okres Topoľčany) je priemerná hustota porastov 27 rastlín na m2. V Úpore počet rastlín v jednotlivých variantoch kolíše od 18 do 28 rastlín na m2 a v Prašiciach je v počet rastlín na m2 od 22 do 33.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
